rozmanité policajné symboly, významné osobnosti v oblasti umenia z regiónu a okolia, strom ako živý organizmus či život detí v minulosti. Jedna z výstav sa venovala aj detským kresbám na tému „rómsky život“. Všetky zapojené detské práce boli súčasťou rovnomennej výstavy.
S osobitným dôrazom pripravilo múzeum významnú výstavu „Naj... zo zbierok Gemersko-malohontského múzea“, ktorou si pripomenulo 135. výročie svojho vzniku.
Z pohľadu návštevnosti sú zaujímavé dve výstavy. Jednou bola výstava s názvom „Maliar Lučenca. Život a dielo Františka Gyurkovitsa (1 876 – 1968)“, ktorú navštívilo spolu 1 420 návštevníkov a pri výstave „Krásavice zahalené v dyme. Fajky a fajčiarske potreby zo zbierok Gemersko-malohontského múzea“ evidujeme 1 228 priaznivcov. Výstava „Policajné symboly zo sveta“ bola privezená zo zahraničia, navštívilo ju spolu 706 návštevníkov.
Najmenej návštevníkov (len 101) sme zaznamenali pri výstave s názvom „Barnabás Holló (1865 - 1917). Sochár z Gemera-Malohontu“. Výstava však stále pretrváva a veríme, že do 28. februára 2018, kedy sa výstava končí, sa tento počet zmení.
Okrem uvedenej výstavy z roku 2017 pretrvávajú v našich priestoroch ešte dve výstavy: „Žijem na strome a je mi dobre“ (do 28. februára 2018) a „Dieťa a jeho svet“ (do 30. apríla 2018).
Prvou výstavou, ktorú múzeum sprístupní verejnosti v roku 2018, bude výstava „Vesmír očami detí“. Je to tradičná súťažná prehliadka výtvarnej tvorby detských prác žiakov základných a materských škôl okresu Rimavská Sobota s tematikou vesmíru. Súčasného mladého autora pôsobiaceho v Krásnohorskom Podhradí priblíži autorská výstava „Roland Neupauer (*1980)“. Historickú výpočtovú techniku, ktorá svojimi technickými parametrami, výkonmi, rozmermi a pôvodnou nadobúdacou hodnotou vyvoláva v súčasnosti často úsmev a zároveň aj údiv nad obrovským technickým pokrokom, predstaví verejnosti výstava s názvom „Historická výpočtová technika zo zbierok spoločnosti RS NET“. Pamiatke mladého slovenského vlastenca (rodáka z Klenovca), učiteľa a vojaka československej armády vo Francúzsku sa bude venovať výstava „Karol Pajer – hrdina boja proti fašizmu“. Výstava „Spomienka muránskej kameniny“ bude prezentovať vzácne výrobky manufaktúry v Muráni.
Druhý polrok 2018 otvorí výstava prírodovedného zamerania s názvom „ZOO – preťažená Noemova archa“. Tu sa návštevníci dozvedia viac zo života zoologických záhrad doma aj vo svete, ich význame pri záchrane ohrozených živočíšnych druhov a spoznajú aj ich históriu, či skryté zákulisie. Aj nasledujúca z výstav bude z tejto oblasti a nesie názov „Minerály pod lupou“. Jej cieľom bude predstaviť a priblížiť rozmanitosť neživej prírody v celej svojej prirodzenej kráse. Súkromná stredná umelecká škola Hodruša – Hámre sa verejnosti predstaví na výstave „Umelecké remeslo od praveku po súčasnosť“. Prezentované diela študentov sú inšpirované archeologickými nálezmi od doby bronzovej po stredovek. Artefakty boli vyhotovené pod vedením pedagógov školy pôvodnými technológiami. Nasledujúca výstava bude venovaná téme baníctva „Baníctvo a železiarstvo v Gemeri-Malohonte“. Prostredníctvom fotografií a trojrozmerných artefaktov bude prezentovať bohatú tradíciu baníckeho a železiarskeho priemyslu v regióne Gemer - Malohont, pričom sa zameria nielen na hlbinnú ťažbu, ale aj na spracovanie rudy a povrchovú ťažbu v miestnych existujúcich, no i zaniknutých kameňolomoch. V duchu rómskej kultúry pripravujeme aj výstavu o živote a diele výnimočného rómskeho rezbára. Predstavíme ho verejnosti prostredníctvom výstavy „Dezider Fertő (1921 – 1996). Rómsky rezbár“. Výstava kŕmidiel pre vtáky, ktoré vyrobia žiaci II. stupňa ZŠ a zodpovedajúcich ročníkov osemročných gymnázií v rámci rovnomennej súťaže. Múzeum ju pripravuje v dvojročných intervaloch pod názvom „Najkrajšie kŕmidlo“. Tento rok to bude jej deviaty ročník. Záver roka bude patriť výstave s témou architektúra. Pôjde o reprízu výstavy, ktorú usporiada Maďarská národná galéria a Múzeum architektúry v Budapešti, pri príležitosti 150. výročia narodenia významnej osobnosti uhorského staviteľstva a architektúry Júliusa Sándyho ml. Výstava ponesie názov „Architekt Július Sándy (1868 – 1953). Pri príležitosti 150. výročia narodenia architekta“.
V rámci svojej činnosti múzeum realizuje aj rozmanité kultúrno-výchovné a kultúrno-spoločenské podujatia. V roku 2017 to bolo spolu 78 aktivít, z toho 30 bolo kultúrno-spoločenských a 48 sa venovalo výchove a vzdelávaniu s cieľom doplniť regionálnu výchovu mladej generácie a zároveň spestriť návštevu múzea. Z kultúrno-spoločenských aktivít, ktoré múzeum pripravuje pre svojich návštevníkov má najväčšiu popularitu podujatie „Noc múzeí a galérií“. Ide o sobotný májový večer a časť nočných hodín, kedy je múzeum otvorené pre návštevníkov v netradičnom čase. Podujatie má už svojich stálych priaznivcov, ktorí takmer každoročne využívajú ponúkanú možnosť komentovaných prehliadok v priestoroch múzea. Okrem toho je pripravený aj bohatý a zaujímavý sprievodný program. Podujatie v roku 2017 navštívilo 548 návštevníkov.
V roku 2018 múzeum plánuje realizovať už XIV. ročník tohto podujatia, rovnako ako rôzne vyučovacie hodiny, prednášky, animačné programy, kvízy a iné aktivity, ktorými sa snaží vhodne doplniť témy tak expozícií ako aj nových výstav.
Gemersko-malohontské múzeum bude aj v roku 2018 otvorené od pondelka do piatka v čase od 8:00 do 16:00. V čase letnej sezóny (apríl - september) aj v čase víkendu od 9:00 do 17:00.
PhDr. Elena Lindisová

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-