Tohtoročný festival bude zameraný na regionálne čipky zo Španej Doliny a Gemera. Tradíciu špaňodolinskej čipky účastníkom festivalu priblíži Anna Waldeckerová, vedúca novodubnického klubu paličkovanej čipky. „Zaujímavosťou tejto čipky je, že sa paličkuje spamäti na forme, ktorú tvorí kosá sieť, vypichaná na tvrdom papieri, čo si účastníci vyskúšajú v rámci tvorivých dielní,“ doplnila Valéria Munková z Gemerského osvetového strediska. Angela Czintelová, vedúca Klubu paličkovanej čipky pri GOS sa vo svojej prezentácii zameria na tradičné hodnoty gemerskej paličkovanej čipky.
Zaujímavosťou tohtoročného festivalu bude vystúpenie folklórnych skupín z regiónu a komentovaná prehliadka ľudového odevu z Rejdovej a Rožňavského Bystrého. „Podstatným znakom tradičného odevu je veľký počet lokálnych foriem, ozdobnosť, či farebná pestrosť. Vznik tradičného odevu úzko súvisí so vznikom a vrstvením spoločnosti, veď práve spoločenské vrstvy a skupiny sa neodlišovali len spoločenským postavením, ale aj svojím odevom. Je zaujímavé sledovať tradičný odev v rôznych obciach, niekde sú to fádnejšie, skromnejšie farby, inde je viditeľná škála pestrých farieb. S folklórnymi skupinami Hôra Rejdová a Bystränky z Rožňavského Bystrého si v rámci festivalu poukážeme na významné činitele tradičného odevu, definujeme vnútorné a vonkajšie znaky, takisto zdôrazníme krásu dievockého a ženského odevu. Budeme mať možnosť analyzovať dievocký veniec, ale aj ženský čepiec, ktorý mali významnú funkciu u ženy v tradičnom prostredí,“ priblížila Mária Hlaváčová, etnografka.
„Každý, kto navštívi tohtoročný festival sa stretne s krehkou a jemnou krásou akou je paličkovaná čipka. Za každým dielom je veľa hodín precíznej práce skúsených čipkárok a odmenou sú originálne a jedinečné umelecké diela,“ povedala Helena Novotná, riaditeľka Gemerského osvetového strediska.
Členky klubu paličkovanej čipky pri GOS v rámci medzinárodnej výstavy účastníkom a verejnosti predstavia tradičné okrajové čipky spojené s textilom a zdobené výšivkou, ktoré v minulosti zdobili plachty, obrusy na stoloch a oltárne prikrývky.
Ak Vás náš program zaujal všetci ste srdečne vítaní v Dome tradičnej kultúry Gemera na Betliarskej č. 8 v Rožňave. Medzinárodná výstava, ktorá je súčasťou festivalu je prístupná v dňoch 22.9. (sobota) čase od 9,00 do 20,00 hod. a 23.9.2018 (nedeľa) v čase od 9,00 do 14,00 hodiny. Samostatná výstava Klubu paličkovanej čipky pri GOS bude verejnosti prístupná až do 15.10. 2018.
Medzinárodný festival paličkovanej čipky z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Valéria Munková


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a