Táto aktivita bola spolufinancovaná z prostriedkov MAS MALOHONT v rámci animačných aktivít zameraných na prezentáciu regiónu Gemer-Malohont, z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka: Európa investuje do vidieckych oblastí.
V sobotu 3.9.2022 od 10-tej hodiny sme pokračovali v historickom festivale, ktorý slávnostne otvorila v gotickom kostole v Kraskove riaditeľka Gemersko-malohontského osvetového strediska v Rimavskej Sobote Mgr. Darina Kišáková. Pokračovali sme odbornými prednáškami Mgr. Petra Megyešiho, PhD a Mgr. Moniky Tihányiovej, PhD. Od 13 – tej hodiny kostolík znel jedinečnou historickou hudbou v podaní vokálneho súboru Schola Minor z Bratislavy, ktorý sa špecializuje na interpretáciu stredovekého gregoriánskeho chorálu a polyfónie. Uviedli tiež spevy z rukopisov stredovekého Uhorska. V okolí gotického kostolíka od 11:45 prebiehalo divadelné predstavenie Teater Komika, pod názvom Príbeh rytiera. Od 14-tej hodiny predvádzali šermiarske vystúpenia šermiari zo spoločnosti Argyll.
Tradične boli prezentované dravce sokoliarstva Kanátovci, ktorí od 15-tej hodiny predviedli sokoliarske vystúpenie. Od 16-tej hodiny tanečná skupina Pulcherrima Rosa predviedla stredoveké tance a prehliadku historických odevov. Jedinečný deň zakončila historická hudobná skupina Alioquin z Českej republiky. Počas celého dňa prebiehali ukážky stredovekých remesiel hrnčiarstvo, tkáčstvo, ochutnávka dobovej kuchyne, ochutnávka dobových vín, jazda na koni, lukostreľba, dobový tábor. Súčasťou bola celodenná komentovaná prehliadka v kostole so sprievodcami Pavlom Ilčíkom a Jaroslavom Horvátom. Podujatie moderátorsky sprevádzal Mgr. Martin Pliešovský.
Organizátori z Gemersko-malohontského osvetového strediska – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja, Oblastná organizácia cestovného ruchu Gemer, v spolupráci s Obcou Kraskovo, ECAV Kraskovo, MAS Malohont, MR Teplý Vrch ďakujú všetkým dobrovoľníkom, účinkujúcim za spoluprácu a všetkým návštevníkom za ich účasť na festivale.
Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a Banskobystrický samosprávny kraj.
Mgr. Kristína Lendvorská
Fotografie: zdroj GMOS


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a