„Výroba čipiek paličkovaním patrí medzi najnáročnejšie textilné techniky, na Slovensku sa objavila v 16. storočí. Som hrdý na to, že aj v Košickom kraji má svoje stále miesto a nezabudlo sa na ňu. Tento originálny festival opäť predstaví remeslo, ktoré nám môžu závidieť po celom svete, no svoj prístav našlo práve v Rožňave. Na obdiv bude už tradične aj gemerská čipka, ktorá bude prezentovaná prostredníctvom tradičného odevu z Rejdovej. Obec aj dnes uchováva zvyky našich predkov i výrobou krojov. Pozývam zažiť premeny dôb a ľudské príbehy ukryté do vzorov jemných čipiek,“ informoval predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
K najstarším textíliám zachovaným v ľudovom prostredí patria plachty. Etnografka Angela Czintelová vo svojej prezentácii na tému Od kolísky po hrob účastníkov zavedie do tajov techniky výrezovej výšivky, paličkovanej čipky, výtvarných efektov a výzdoby kútnych plachiet.
„S cieľom zachovania tradícií, využitia tradičných umeleckých prvkov, technologických postupov výroby a zdobenia kútnych plachiet autorka vytvorila dielo – rekonštrukciu kútnej plachty, ktorá je súčasťou výstavy prác členiek Klubu paličkovanej čipky pri Gemerskom osvetovom stredisku. Okrem toho, súčasťou festivalu budú aj tvorivé dielne zamerané na splietanie regionálnych vzorov. Nadväzujúc na odborné prednášky na tohtoročnom festivale to budú tradičné gemerské a krakovianske čipky. Krakovianska je vo svete unikátna tým, že sa paličkuje piatimi paličkami - bábencami,“ uviedla Helena Novotná, riaditeľka GOS.
Program tohtoročného festivalu bude obohatený o autorskú výstavu pod názvom Môj paličkovaný svet známej poľskej čipkárky Małgorzaty Polubok z Tychy (PL), ktorá v roku 2014 získala titul Ľudový umelec za tvorbu a uchovávanie tejto krásnej textilnej techniky.
Každý, kto navštívi festival, má ojedinelú šancu spoznať nielen krásu tradičných slovenských, ale aj jemnosť a dokonalosť čipiek z Maďarska, a tiež mnohostrannú využiteľnosť poľskej, bulharskej a českej čipky.
Medzinárodná prezentácia prác paličkovanej čipky a autorská výstava, ktoré sú súčasťou festivalu budú prístupné pre verejnosť 1.10.2022 (sobota) v čase od 9.00 do 20.00 hodiny a 2.10.2022 (nedeľa) v čase od 9.00 do 13.00 hodiny. Autorská výstava Môj paličkovaný svet potrvá do 28.10.2022.
Festival z verejných zdrojov podporil a hlavným partnerom podujatia je Fond na podporu umenia.
Valéria Munková, manažérka kultúry


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a