„Výroba čipiek paličkovaním patrí medzi najnáročnejšie textilné techniky, na Slovensku sa objavila v 16. storočí. Som hrdý na to, že aj v Košickom kraji má svoje stále miesto a nezabudlo sa na ňu. Tento originálny festival opäť predstaví remeslo, ktoré nám môžu závidieť po celom svete, no svoj prístav našlo práve v Rožňave. Na obdiv bude už tradične aj gemerská čipka, ktorá bude prezentovaná prostredníctvom tradičného odevu z Rejdovej. Obec aj dnes uchováva zvyky našich predkov i výrobou krojov. Pozývam zažiť premeny dôb a ľudské príbehy ukryté do vzorov jemných čipiek,“ informoval predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
K najstarším textíliám zachovaným v ľudovom prostredí patria plachty. Etnografka Angela Czintelová vo svojej prezentácii na tému Od kolísky po hrob účastníkov zavedie do tajov techniky výrezovej výšivky, paličkovanej čipky, výtvarných efektov a výzdoby kútnych plachiet.
„S cieľom zachovania tradícií, využitia tradičných umeleckých prvkov, technologických postupov výroby a zdobenia kútnych plachiet autorka vytvorila dielo – rekonštrukciu kútnej plachty, ktorá je súčasťou výstavy prác členiek Klubu paličkovanej čipky pri Gemerskom osvetovom stredisku. Okrem toho, súčasťou festivalu budú aj tvorivé dielne zamerané na splietanie regionálnych vzorov. Nadväzujúc na odborné prednášky na tohtoročnom festivale to budú tradičné gemerské a krakovianske čipky. Krakovianska je vo svete unikátna tým, že sa paličkuje piatimi paličkami - bábencami,“ uviedla Helena Novotná, riaditeľka GOS.
Program tohtoročného festivalu bude obohatený o autorskú výstavu pod názvom Môj paličkovaný svet známej poľskej čipkárky Małgorzaty Polubok z Tychy (PL), ktorá v roku 2014 získala titul Ľudový umelec za tvorbu a uchovávanie tejto krásnej textilnej techniky.
Každý, kto navštívi festival, má ojedinelú šancu spoznať nielen krásu tradičných slovenských, ale aj jemnosť a dokonalosť čipiek z Maďarska, a tiež mnohostrannú využiteľnosť poľskej, bulharskej a českej čipky.
Medzinárodná prezentácia prác paličkovanej čipky a autorská výstava, ktoré sú súčasťou festivalu budú prístupné pre verejnosť 1.10.2022 (sobota) v čase od 9.00 do 20.00 hodiny a 2.10.2022 (nedeľa) v čase od 9.00 do 13.00 hodiny. Autorská výstava Môj paličkovaný svet potrvá do 28.10.2022.
Festival z verejných zdrojov podporil a hlavným partnerom podujatia je Fond na podporu umenia.
Valéria Munková, manažérka kultúry
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.