Záver prvého festivalového dňa bude patriť tancu a dobrej hudbe, ale organizátori mysleli aj na priaznivcov filmových dokumentov s ľudovou tematikou. Peter Poboček pripravil kolekciu filmov zo svojej tvorby, v ktorých zachytáva zručnosť a majstrovstvo ľudových výrobcov zo stredného Gemera.
V sobotu už v dopoludňajších hodinách

budú z rejdovských dvorov znieť hudba, spev a rozvoniavať gemerské špeciality. Na pľacu predvedú rôzne remeselné techniky výrobcovia z Rejdovej, rožňavského okresu, ale aj iných regiónov Slovenska, Maďarska a Kovačice.
O 11-tej hodine na malú scénu prilákajú divákov tí najmenší, aby sa pochválili čo nové sa za rok naučili. Program bude pokračovať školou tanca v rámci ktorej bude uvedený do života DVD nosič - Gemer tancuje slovenský, maďarský a cigánsky čardáš - vydaný Gemerským osvetovým strediskom v Rožňave. Roztancovaní účastníci sa v krojovanom sprievode presunú do amfiteátra, kde program 41. Gemerského folklórneho festivalu vyvrcholí. Po Privítanke v amfiteátri za Hamrom v podaní ľudovej hudby Ondreja Hlaváča a sólistov zaznejú piesne z CD nosiča - Tichý vetrík po doline veje - vydaného koncom minulého roka Gemerským osvetovým strediskom v Rožňave.
„Na scéne rejdovského amfiteátra
sa dosť často prezentovali programy s vojenskou tematikou. Tohto roku sme do dramaturgickej skladby zahrnuli projekt „Piesne vojnou písané“, ktorým si pripomíname 100 rokov od vypuknutia 1. svetovej vojny a 70 rokov od vyhlásenia SNP. Spomínané udalosti sa často opisujú a ospevujú v ľudovej tvorbe, majú svoje miesto v repertoároch folklórnych skupín i súborov,“ priblížil Ján Lipták, režisér gemerských programov.
Z bohatej studnice gemerských ľudových tradícií si vybrali svoje témy folklórne skupiny a súbory, ktoré sa predstavia v ďalších programových blokoch.
Program hostí

uvedie hudobno-folklórny súbor V šírom poli hruška zo srbskej Kovačice. Na Kráľovej holi i ďalšie prekrásne piesne a tance z neďalekého Šumiaca zaznejú v podaní folklórneho súboru Šumiačan. Muzikanti, speváci a rozkazovači z folklórneho súboru Partizán zo Slovenskej Ľupče nás pozvú na Detviansku svadbu, ktorú ponúknu spolu s tanečnou zložkou tohto kolektívu. Záver bude patriť folklórnemu súboru Zemplín z Michaloviec s programom Láska v srdci nosená. Myslím, že názov záverečného programu je aj hlavnou myšlienkou nielen nášho festivalu. Lásku k folklóru nosia v srdci všetci folkloristi, členovia kolektívov, ale aj návštevníci, ktorí im úprimne tlieskajú a podporujú ich na rôznych vystúpeniach.
Aj v amfiteátri budú pre návštevníkov pripravené sprievodné podujatia
41. Gemerský folklórny festival Rejdová sa organizátorom podarilo zabezpečiť aj vďaka podpore Ministerstva kultúry SR, Košického samosprávneho kraja a ďalších partnerov.
Tešíme sa na všetkých priaznivcov.
Mária Ferenczová
Fotografie: P. Vojtaško


































Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, a obec Rejdová vás srdečne pozývajú v dňoch 22. a 23. augusta 2014 na 41. Gemerský folklórny festival. Počas dvoch dní festival ponúka zaujímavé scénické programy v obci a amfiteátri, jarmok remesiel, rejdovské dvory, výstavy, prezentácie, súťaže, gastronomické a iné špeciality z regiónu.
uvíta prvých účastníkov slávnostne vyzdobená obec a domáci okrem dobrej nálady ponúknu aj niečo z tradičnej kuchyne. Po „pozývačkách“ na tohtoročný festival sa v miestnom kostole Svätého Michala Archanjela uskutočnia Služby Božie za uchovanie tradícií v Hornom Gemeri. Stalo sa už tradíciou, že neoddeliteľnou súčasťou sú rôzne výstavy, ktoré majú blízko k ľudovému umeniu i samotnému festivalu. Program bude
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a