Štítnik, Rožňava, Čečejovce, Lipovník, Markušovce, Betliar Môžeme sa tešiť na rôzne ukážky, ktoré bude prezentovať na akordeóne, jeho koncert doplní sopranistka Barbora Ďubeková z Košíc. V tento deň sa barokové melódie presunú do evanjelického kostola v Štítniku, kde oficiálne otvorí festival moderátorská dvojica Zuzana Bobríková a Juraj Genčanský, program „Concerti dell´Ospedale“ predvedie komorný súbor Cuore Barocco z Bratislavy pod vedením Tomáša Kardoša – vynikajúceho violončelistu. V Štítniku sa predstaví aj mladý a nepoznaný talent Ján Vilim, ktorý bude spievať za doprovodu pani Márie Senglerovej barokové skladby.
V sobotu 19. septembra o 10.00 hodine v Dome tradičnej kultúry Gemera čaká priaznivcov materiálnej krásy prednáška s názvom „Renesancia štítnickej čipky“, ktorú povedie odborníčka Julianna Máté, víťazka slovenského kola medzinárodnej konferencie mladých talentov TUDOK.
Odborníčka na klávesové nástroje, konkrétne na čembalo, organ a klavír, sa predstaví v Čečejovciach, na koncerte s názvom „Cesty starej hudby z Anglicka do Talianska“. Magdalena Rainko pochádza z Poľska, no momentálne pôsobí v Českej republike. Počas svojej kariéry spolupracovala s mnohými umelcami. Na tento koncert si prizvala opernú speváčku, rodáčku zo Slovenska Andreu Škarbovú.
20. septembra v nedeľu sa presunie program do Lipovníka.
Koncert otvorí Symphonic News Trio, ktorého zoskupenie tvoria absolventi VŠMU a členovia orchestra SND. Tradične zaznejú aj zvuky zrekonštruovaného organu. Miroslav Píš, titulárny organista v kostole svätých Košických mučeníkov v Košiciach spolu so speváčkou Júliou Gurbaľovou spestria nedeľné doobedie v kostole sv. Jána Krstiteľa.
O 18.00 hodine sa presunie festival za brány okresu Rožňava. V Markušovciach v kaštieli budú organizátori hostiť trojicu umelcov, ktorých pôvod je rôznorodý. Stanislava Ramešová harfistka a Roman Fedchuk huslista sú pôvodom z Ukrajiny. Počas svojej kariéry navštevovali školy v Ukrajine, Prahe, Moskve a momentálne pôsobia v Českej republike. Speváčka Naděžda Chrobáková doplní ich inštrumentálny zvuk svojím výnimočným hlasovým potenciálom.
Slávnostné ukončenie 14. ročníka Ars Antiqua Europae in Via Gothica
sa bude konať v Kaštieli Betliar v pondelok 21. septembra o 18.00 hodine. Diváci budú mať možnosť vojsť do deja, kde sa naučia tajnú reč vejárov v podaní barokového súboru Marquise. Skupina umelcov z Budapešti privedie hostí do inej doby pomocou využívania rôznych obrazových, dramaturgických a javiskových prostriedkov, a tak sa tento koncert pre každého stane potešením. Mužské a koloratúrne ženské sopránové tóny spoločne pôsobia výnimočnosť znenia skupiny Marquise. V sprievodnom programe vystúpi duo Marietta Roxerová na flaute a Peter Henriczy na gitare.
Hovoreným slovom počas celého festivalu bude divákov sprevádzať moderátorská dvojica Zuzana Bobríková a Juraj Genčanský.
Info: Gemerské osvetové stredisko Rožňava
www.aae.gos.sk
Mgr. Hlaváčová Mária
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.