bohatý a pestrý program, scénických i nescénických foriem v obci i amfiteátri. Gemerské a hosťujúce súbory a skupiny ponúknu to najlepšie zo svojich repertoárov a v rejdovských dvoroch si tiež každý príde na svoje,“ uviedla Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
Vo štvrtok, 18. augusta sa v okresnom meste uskutoční Živá pozvánka na Gemerský folklórny festival s rožňavskými súbormi Dubina a Haviarik. V piatok slávnostne vyzdobená Rejdová privíta prvých účastníkov a domáci im okrem dobrej nálady ponúknu aj niečo z tradičnej kuchyne. Služby Božie za uchovanie tradícií v hornom Gemeri, v miestnom kostole Svätého Michala Archanjela, umocní svojím vystúpením známa speváčka Anka Servická z Prešova. V priestoroch miestnej fary sprístupní Banícke múzeum v Rožňave výstavu zo svojich zbierok „Pastierstvo na Gemeri ...“ Na malej scéne o 18-tej hodine organizátori podujatia slávnostne otvoria 43. Gemerský folklórny festival a ďalej už bude javisko patriť domácim i hosťujúcim kolektívom. Uvedú ho mladí muzikanti, ktorí celý týždeň cvičili, aby sa zdokonalili v hre na ľudových nástrojoch. Program „Ďakovanka zo serca“ bude venovaný tohtoročným jubilantom, nositeľom tradičnej ľudovej kultúry, vďaka ktorým sa uchovali naše gemerské zvyky, piesne a tance.
Zo vzácnych hostí to budú Anka Servická s ľudovou hudbou Dribna z Prešova a folklórna skupina zo susedného Telgártu. Zahraničný hosťujúci súbor - Zespół Regionálny Koniaków z Poľska priblíži hudbu, spev a tanec goralov spod Sliezskych Beskýd. Mimo scény návštevníci budú mať možnosť navštíviť výstavu, priučiť sa tradičným remeslám, pochutnať si na „rejdovských pekerajoch” a vo dvore u Brehalu pozrieť tematický dokumentárny film „Zem, ktorá hľadá svoje nebo”.
Pre tých, ktorí sa chcú zabaviť bude príležitosť pri hudbe a tanci na pľaci a v hostinci.
V sobotu od skorého rána domáci chystajú dvory, remeselníci náradie, v amfiteátri gemerské kolektívy skúšajú program, na malej scéne sa pripravujú detské kolektívy a súťaž „Uviažem si hantušok“.
„Rejdovské dvory, súťaže, voľné účinkovanie folklórnych kolektívov, ale aj program našich najmenších folkloristov na malej scéne prilákajú na pľac priaznivcov folklóru a tradičnej kultúry, aby vychutnali úžasnú festivalovú atmosféru a spoločne sa v sprievode presunuli do amfiteátra,“ doplnila M. Ferenczová.
V Rejdovej za Hamrom – v amfiteátri, vyvrcholí program tohtoročného festivalu. Po slávnostnom otvorení, režisér programu Vôňa Gemera, Ján Lipták spoločne s folklórnymi skupinami, ľudovými hudbami a súbormi z nášho okresu a neďalekého Klenovca, načrie do bohatej studnice gemerského folklóru, ľudových zvykov a obyčají. V programovom bloku pod názvom „Prišli do nás hosté“ si návštevníci môžu vybrať z pestrej palety slovenského folklóru v podaní súborov: Barvinok z Kamienky, Liptov z Ružomberka, Starišan z Prešova a Marína zo Zvolena a tiež susedného Poľska. Pre účastníkov festivalu budú pripravené aj pozoruhodné sprievodné podujatia. Okrem obvyklého jarmoku ľudových remesiel si návštevníci môžu vyskúšať, aj vyrobiť vlastný výrobok z rôznych textilných techník v stánku Domu tradičnej kultúry Gemera, najmenší účastníci sa môžu realizovať vo výtvarnej dielničke, obec Pača sa verejnosti predstaví so zaujímavosťami zo svojej obce i ďalšie aktivity. A záver 43. Gemerského folklórneho festivalu bude tradične patriť ľudovým veseliciam na pľacu v Rejdovej.
Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia Tešíme sa na všetkých priaznivcov.
Mária Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave
43. GFF REJDOVÁ - plagát s programom


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a