bohatý a pestrý program, scénických i nescénických foriem v obci i amfiteátri. Gemerské a hosťujúce súbory a skupiny ponúknu to najlepšie zo svojich repertoárov a v rejdovských dvoroch si tiež každý príde na svoje,“ uviedla Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
Vo štvrtok, 18. augusta sa v okresnom meste uskutoční Živá pozvánka na Gemerský folklórny festival s rožňavskými súbormi Dubina a Haviarik. V piatok slávnostne vyzdobená Rejdová privíta prvých účastníkov a domáci im okrem dobrej nálady ponúknu aj niečo z tradičnej kuchyne. Služby Božie za uchovanie tradícií v hornom Gemeri, v miestnom kostole Svätého Michala Archanjela, umocní svojím vystúpením známa speváčka Anka Servická z Prešova. V priestoroch miestnej fary sprístupní Banícke múzeum v Rožňave výstavu zo svojich zbierok „Pastierstvo na Gemeri ...“ Na malej scéne o 18-tej hodine organizátori podujatia slávnostne otvoria 43. Gemerský folklórny festival a ďalej už bude javisko patriť domácim i hosťujúcim kolektívom. Uvedú ho mladí muzikanti, ktorí celý týždeň cvičili, aby sa zdokonalili v hre na ľudových nástrojoch. Program „Ďakovanka zo serca“ bude venovaný tohtoročným jubilantom, nositeľom tradičnej ľudovej kultúry, vďaka ktorým sa uchovali naše gemerské zvyky, piesne a tance.
Zo vzácnych hostí to budú Anka Servická s ľudovou hudbou Dribna z Prešova a folklórna skupina zo susedného Telgártu. Zahraničný hosťujúci súbor - Zespół Regionálny Koniaków z Poľska priblíži hudbu, spev a tanec goralov spod Sliezskych Beskýd. Mimo scény návštevníci budú mať možnosť navštíviť výstavu, priučiť sa tradičným remeslám, pochutnať si na „rejdovských pekerajoch” a vo dvore u Brehalu pozrieť tematický dokumentárny film „Zem, ktorá hľadá svoje nebo”.
Pre tých, ktorí sa chcú zabaviť bude príležitosť pri hudbe a tanci na pľaci a v hostinci.
V sobotu od skorého rána domáci chystajú dvory, remeselníci náradie, v amfiteátri gemerské kolektívy skúšajú program, na malej scéne sa pripravujú detské kolektívy a súťaž „Uviažem si hantušok“.
„Rejdovské dvory, súťaže, voľné účinkovanie folklórnych kolektívov, ale aj program našich najmenších folkloristov na malej scéne prilákajú na pľac priaznivcov folklóru a tradičnej kultúry, aby vychutnali úžasnú festivalovú atmosféru a spoločne sa v sprievode presunuli do amfiteátra,“ doplnila M. Ferenczová.
V Rejdovej za Hamrom – v amfiteátri, vyvrcholí program tohtoročného festivalu. Po slávnostnom otvorení, režisér programu Vôňa Gemera, Ján Lipták spoločne s folklórnymi skupinami, ľudovými hudbami a súbormi z nášho okresu a neďalekého Klenovca, načrie do bohatej studnice gemerského folklóru, ľudových zvykov a obyčají. V programovom bloku pod názvom „Prišli do nás hosté“ si návštevníci môžu vybrať z pestrej palety slovenského folklóru v podaní súborov: Barvinok z Kamienky, Liptov z Ružomberka, Starišan z Prešova a Marína zo Zvolena a tiež susedného Poľska. Pre účastníkov festivalu budú pripravené aj pozoruhodné sprievodné podujatia. Okrem obvyklého jarmoku ľudových remesiel si návštevníci môžu vyskúšať, aj vyrobiť vlastný výrobok z rôznych textilných techník v stánku Domu tradičnej kultúry Gemera, najmenší účastníci sa môžu realizovať vo výtvarnej dielničke, obec Pača sa verejnosti predstaví so zaujímavosťami zo svojej obce i ďalšie aktivity. A záver 43. Gemerského folklórneho festivalu bude tradične patriť ľudovým veseliciam na pľacu v Rejdovej.
Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia Tešíme sa na všetkých priaznivcov.
Mária Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave
43. GFF REJDOVÁ - plagát s programom
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-