bohatý a pestrý program, scénických i nescénických foriem v obci i amfiteátri. Gemerské a hosťujúce súbory a skupiny ponúknu to najlepšie zo svojich repertoárov a v rejdovských dvoroch si tiež každý príde na svoje,“ uviedla Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
Vo štvrtok, 18. augusta sa v okresnom meste uskutoční Živá pozvánka na Gemerský folklórny festival s rožňavskými súbormi Dubina a Haviarik. V piatok slávnostne vyzdobená Rejdová privíta prvých účastníkov a domáci im okrem dobrej nálady ponúknu aj niečo z tradičnej kuchyne. Služby Božie za uchovanie tradícií v hornom Gemeri, v miestnom kostole Svätého Michala Archanjela, umocní svojím vystúpením známa speváčka Anka Servická z Prešova. V priestoroch miestnej fary sprístupní Banícke múzeum v Rožňave výstavu zo svojich zbierok „Pastierstvo na Gemeri ...“ Na malej scéne o 18-tej hodine organizátori podujatia slávnostne otvoria 43. Gemerský folklórny festival a ďalej už bude javisko patriť domácim i hosťujúcim kolektívom. Uvedú ho mladí muzikanti, ktorí celý týždeň cvičili, aby sa zdokonalili v hre na ľudových nástrojoch. Program „Ďakovanka zo serca“ bude venovaný tohtoročným jubilantom, nositeľom tradičnej ľudovej kultúry, vďaka ktorým sa uchovali naše gemerské zvyky, piesne a tance.
Zo vzácnych hostí to budú Anka Servická s ľudovou hudbou Dribna z Prešova a folklórna skupina zo susedného Telgártu. Zahraničný hosťujúci súbor - Zespół Regionálny Koniaków z Poľska priblíži hudbu, spev a tanec goralov spod Sliezskych Beskýd. Mimo scény návštevníci budú mať možnosť navštíviť výstavu, priučiť sa tradičným remeslám, pochutnať si na „rejdovských pekerajoch” a vo dvore u Brehalu pozrieť tematický dokumentárny film „Zem, ktorá hľadá svoje nebo”.
Pre tých, ktorí sa chcú zabaviť bude príležitosť pri hudbe a tanci na pľaci a v hostinci.
V sobotu od skorého rána domáci chystajú dvory, remeselníci náradie, v amfiteátri gemerské kolektívy skúšajú program, na malej scéne sa pripravujú detské kolektívy a súťaž „Uviažem si hantušok“.
„Rejdovské dvory, súťaže, voľné účinkovanie folklórnych kolektívov, ale aj program našich najmenších folkloristov na malej scéne prilákajú na pľac priaznivcov folklóru a tradičnej kultúry, aby vychutnali úžasnú festivalovú atmosféru a spoločne sa v sprievode presunuli do amfiteátra,“ doplnila M. Ferenczová.
V Rejdovej za Hamrom – v amfiteátri, vyvrcholí program tohtoročného festivalu. Po slávnostnom otvorení, režisér programu Vôňa Gemera, Ján Lipták spoločne s folklórnymi skupinami, ľudovými hudbami a súbormi z nášho okresu a neďalekého Klenovca, načrie do bohatej studnice gemerského folklóru, ľudových zvykov a obyčají. V programovom bloku pod názvom „Prišli do nás hosté“ si návštevníci môžu vybrať z pestrej palety slovenského folklóru v podaní súborov: Barvinok z Kamienky, Liptov z Ružomberka, Starišan z Prešova a Marína zo Zvolena a tiež susedného Poľska. Pre účastníkov festivalu budú pripravené aj pozoruhodné sprievodné podujatia. Okrem obvyklého jarmoku ľudových remesiel si návštevníci môžu vyskúšať, aj vyrobiť vlastný výrobok z rôznych textilných techník v stánku Domu tradičnej kultúry Gemera, najmenší účastníci sa môžu realizovať vo výtvarnej dielničke, obec Pača sa verejnosti predstaví so zaujímavosťami zo svojej obce i ďalšie aktivity. A záver 43. Gemerského folklórneho festivalu bude tradične patriť ľudovým veseliciam na pľacu v Rejdovej.
Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia Tešíme sa na všetkých priaznivcov.
Mária Ferenczová
Gemerské osvetové stredisko v Rožňave
43. GFF REJDOVÁ - plagát s programom
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.