hranicami regiónu, ale aj Slovenska. Počas dvoch dní sa v Rejdovej predstavilo takmer 1000 účinkujúcich a remeselníkov a zavítalo naň viac ako 2500 návštevníkov,“ uviedla Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
Vo štvrtok 18. augusta 2016 sa v Rožňave konala Živá pozvánka pre Rožňavčanov a návštevníkov okresného mesta, s folklórnymi súbormi Dubina a Haviarik z Rožňavy. Krátkymi programovými blokmi v Dome tradičnej kultúry Gemera a na Námestí baníkov pútali pozornosť divákov a oznamovali, že Gemerský folklórny festival v Rejdovej začína.
„V piatok, napriek daždivému predpoludniu,
sa v Rejdovej chystalo a dokončovalo, aby sme privítali návštevníkov a účinkujúcich tak ako sa patrí. Účastníci muzikantskej dielne, ktorú organizovalo Gemerské osvetové stredisko v Rožňave sa pripravovali na svoj spoločný koncert, hosťujúci zahraničný súbor z poľského Koniakówa spestroval atmosféru v uliciach obce a účinkujúce skupiny spevom dopĺňali festivalovú atmosféru,“ dodala Mária Ferenczová.
Účinkujúci v piatkovom programe sa sústredili pred kostolom, aby sa zúčastnili slávnostných Služieb Božích, ktoré sa každoročne vďaka Cirkevnému zboru ECAV a jeho hosťom konajú za zachovanie tradícií v našom regióne. Príjemným spestrením programu Bohoslužieb bol blok duchovných piesní v podaní Hanky Servickej z Prešova. V miestnej fare ECAV sa už tradične otvára výstava, ktorá počas dvoch festivalových dní ponúka návštevníkom možnosť pokochať sa výtvarnými dielami, fotografiami či múzejnými exponátmi, ktoré v minulosti nechýbali v žiadnej domácnosti či gazdovstve. Tento rok výstavu pripravili pracovníci múzea na tému Pastierstvo na Gemeri v zbierkach Baníckeho múzea v Rožňave. Domáci už v prvý festivalový deň pripravili pre účastníkov festivalu zaujímavé sprievodné podujatia i ochutnávku „rejdovských pekerajov". Okrem občerstvenia vo dvoroch ponúkali rôzne jedlá, nechýbali ani gemerské halušky a pirohy.
Úvod slávnostného otvorenia
43. Gemerského folklórneho festivalu Rejdová 2016 na malej scéne patril domácej folklórnej skupine Hôra a Ľudovej hudbe Ondreja Hlaváča. Starostka obce Rejdová Slávka Krišťáková a riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave Helena Novotná srdečne privítali návštevníkov a odovzdali javisko účinkujúcim kolektívom. Mladí hudobníci z rôznych kútov Slovenska si celý týždeň osvojovali techniku hrania na rôznych ľudových nástrojoch, aby naďalej zachovávali tradičnú hudobnú kultúru. Diváci ich snahu a zručnosť ocenili srdečným potleskom. V programe „Ďakovanka zo serca“ boli ocenení nositelia tradícií a kolektívy ktoré v tomto roku si pripomínajú svoje jubileá, vo veľkej miere sa zaslúžili o to, že tradície našich predkov sa zachovali do súčasnosti a majú svojich pokračovateľov. K oceneniam pridali aj účinkujúci svoje programy, piesne z Nižnej Slanej v podaní folklórnej skupiny Slanka, zvykoslovné pásmo folklórnej skupiny Gočovan z Gočova, gemerský blok piesní ľudovej hudby Ondreja Hlaváča a tanečné číslo folklórnej supiny Stromíš z Vlachova. Speváčka duchovných a ľudových piesní Hanka Servická s ľudovou hudbou Dribna uviedli hodnotný program zo svojho bohatého repertoáru. Potom už pódium patrilo folklórnej skupine z neďalekého Telgártu a hosťujúcemu poľskému súboru Koniaków. Vo dvore u Brehalu sa po zotmení premietalo festivalové kino a v rôznych kútoch obce sa veselilo pri muzikách.
V sobotu ráno
sa od skorých hodín domáci pripravovali dvory, účinkujúci si svoje programy skúšali v amfiteátri a na malej scéne. Rejdovskí šindliari už na pľacu strúhali šindle, domáce ženy sekali a česali ľan, priadli, navíjali, tkali, paličkovali, ale aj prali a bielili plátno. Takmer po celej obci domáci vystavili svoje výrobky, napr. maľované vajíčka, starožitnosti, drevené úžitkové predmety, výšivky, periny, kroje, kožené výrobky a ďalšie. O 11.00 hodine po otvorení Rejdovských dvorov folklórna skupina Bystränky uviedla na malej scéne ukážku uväzovania šatiek v Rožňavskom Bystrom. “Záujem zo strany návštevníkov o súťaže v ručnom strúhaní šindľov a viazaní šatiek bol pomerne veľký. V budúcnosti im musíme vyčleniť väčší časový priestor, aby sme uspokojili všetkých,“ doplnila Mária Ferenczová.
Detský programový blok
„Eniki, beniki...“ uviedli detské folklórne súbory Haviarik z Rožňavy, Gemerčatá z Dobšinej, Malý Stromíš z Vlachova a ich malí sólisti. Pútavý program a výkony najmenších folkloristov prilákali do hľadiska množstvo divákov, ktorí ich odmenili srdečným potleskom.
Krojovaný sprievod obcou do amfiteátra je zážitok pre návštevníkov festivalu, ktorí lemujú celú trasu. Účinkujúce kolektívy v tradičných pestrých krojoch spevom a tancom vytvárajú neopakovateľný obraz. Na veľkej scéne v amfiteátri v Rejdovej za Hamrom 43. Gemerský folklórny festival vyvrcholil. Po „Privítanke“ starostkou obce Rejdová Slávkou Krišťákovou divákov pozdravila vedúca odboru kultúry Košického samosprávneho kraja Jana Kovácsová a riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave Helena Novotná. Sviatočnú atmosféru podporilo pestré pozadie scény vytvorené zástupcami účinkujúcich folklórnych kolektívov z Gemera so svojimi ornamentníkmi.
„Vôňa Gemera“
- programový blok gemerských folklórnych kolektívov a jednotlivcov naplno rozvinul jeho nosnú myšlienku, bohatstvo gemerského folklóru, tradičnej ľudovej kultúry a lásku všetkých účinkujúcich k ľudovému spevu a tancu. Tematická pestrosť a rozmanitosť jednotlivých výstupov spojená do jedného celku ponúkla divákovi zvyky a obyčaje popretkávané speváckymi tanečnými číslami z iného pohľadu. Krásu gemerského folklóru v tomto programe prezentovali folklórne skupiny, súbory ich ľudové hudby a sólisti - Bučina z Pače, Bystränky z Rožňavského Bystrého, Dubina z Rožňavy, Gemer z Dobšinej, Genšenky z Honiec, Hôra z Rejdovej, Lehoťanka z Čiernej Lehoty, Radzim z Vyšnej Slanej, Stromíš z Vlachova, Vepor a heligónkári z Klenovca.
Folklór goralov
spod Sliezkych Beskýd ponúkol Zespół Regionalny Koniaków z poľského Koniakówa. Napriek tomu že členovia súboru boli pomerne mladí, dokázali divákom priblížiť charakter svojho regiónu a obce, ktorá je známa typickou „koniakowskou čipkou“. Nálada postupne gradovala aj vďaka východniarskemu temperamentu, ktorý predstavili v plnej paráde členovia folklórneho súboru Starišan z Prešova. Napriek tomu, že je to seniorský kolektív, svojím programom udržal pozornosť divákov až do konca. Záver 43. Gemerského folklórneho festivalu patril 50-ročnej Maríne zo Zvolena. Ani ochladenie divákov neodradilo, aby si vychutnali tento program a výkony jej členov odmeňovali potleskom.
Okrem spomínaných
scénických programov, aj v amfiteátri mali návštevníci v ponuke sprievodné podujatia. Nechýbal tradičný bohatý jarmok ľudových remesiel. Prvýkrát sa predstavil Dom tradičnej kultúry Gemera s textilnou dielňou kde si deti, ale aj dospelí vyrábali bábiky, náramky, tkané kabelky, koberčeky a iné. V Astrokútiku sa záujemcovia o túto oblasť dozvedeli množstvo zaujímavostí a tiež mohli pozorovať rôzne úkazy. Vedľa si deti mohli vymaľovávať vo výtvarnej dielni ktorú pripravila obec Rejdová, zaujímavá bola aj prezentácia obce Pača, ktorá ju pripravila aby návštevníci viac spoznali ich obec, dozvedeli sa o jej zaujímavostiach a pamiatkach. Nechýbali ani zábavnejšie formy či občerstvenie pre návštevníkov.
Gemerský folklórny festival Rejdová 2016
sa úspešne skončil vďaka dobrému počasiu, ale aj snahe všetkých organizátorov, spolupracovníkov a partnerov, ktorí ho pravidelne podporujú so zámerom, aby sa tradičná ľudová kultúra a gemerský folklór šírili a uchovávali pre ďalšie generácie. Tešíme sa spolu s našimi priaznivcami na jeho 44. ročník.
Ing. Dana Lacková
Foto: Jaroslav Malinak


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a