hranicami regiónu, ale aj Slovenska. Počas dvoch dní sa v Rejdovej predstavilo takmer 1000 účinkujúcich a remeselníkov a zavítalo naň viac ako 2500 návštevníkov,“ uviedla Mária Ferenczová z Gemerského osvetového strediska v Rožňave.
Vo štvrtok 18. augusta 2016 sa v Rožňave konala Živá pozvánka pre Rožňavčanov a návštevníkov okresného mesta, s folklórnymi súbormi Dubina a Haviarik z Rožňavy. Krátkymi programovými blokmi v Dome tradičnej kultúry Gemera a na Námestí baníkov pútali pozornosť divákov a oznamovali, že Gemerský folklórny festival v Rejdovej začína.
„V piatok, napriek daždivému predpoludniu,
sa v Rejdovej chystalo a dokončovalo, aby sme privítali návštevníkov a účinkujúcich tak ako sa patrí. Účastníci muzikantskej dielne, ktorú organizovalo Gemerské osvetové stredisko v Rožňave sa pripravovali na svoj spoločný koncert, hosťujúci zahraničný súbor z poľského Koniakówa spestroval atmosféru v uliciach obce a účinkujúce skupiny spevom dopĺňali festivalovú atmosféru,“ dodala Mária Ferenczová.
Účinkujúci v piatkovom programe sa sústredili pred kostolom, aby sa zúčastnili slávnostných Služieb Božích, ktoré sa každoročne vďaka Cirkevnému zboru ECAV a jeho hosťom konajú za zachovanie tradícií v našom regióne. Príjemným spestrením programu Bohoslužieb bol blok duchovných piesní v podaní Hanky Servickej z Prešova. V miestnej fare ECAV sa už tradične otvára výstava, ktorá počas dvoch festivalových dní ponúka návštevníkom možnosť pokochať sa výtvarnými dielami, fotografiami či múzejnými exponátmi, ktoré v minulosti nechýbali v žiadnej domácnosti či gazdovstve. Tento rok výstavu pripravili pracovníci múzea na tému Pastierstvo na Gemeri v zbierkach Baníckeho múzea v Rožňave. Domáci už v prvý festivalový deň pripravili pre účastníkov festivalu zaujímavé sprievodné podujatia i ochutnávku „rejdovských pekerajov". Okrem občerstvenia vo dvoroch ponúkali rôzne jedlá, nechýbali ani gemerské halušky a pirohy.
Úvod slávnostného otvorenia
43. Gemerského folklórneho festivalu Rejdová 2016 na malej scéne patril domácej folklórnej skupine Hôra a Ľudovej hudbe Ondreja Hlaváča. Starostka obce Rejdová Slávka Krišťáková a riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave Helena Novotná srdečne privítali návštevníkov a odovzdali javisko účinkujúcim kolektívom. Mladí hudobníci z rôznych kútov Slovenska si celý týždeň osvojovali techniku hrania na rôznych ľudových nástrojoch, aby naďalej zachovávali tradičnú hudobnú kultúru. Diváci ich snahu a zručnosť ocenili srdečným potleskom. V programe „Ďakovanka zo serca“ boli ocenení nositelia tradícií a kolektívy ktoré v tomto roku si pripomínajú svoje jubileá, vo veľkej miere sa zaslúžili o to, že tradície našich predkov sa zachovali do súčasnosti a majú svojich pokračovateľov. K oceneniam pridali aj účinkujúci svoje programy, piesne z Nižnej Slanej v podaní folklórnej skupiny Slanka, zvykoslovné pásmo folklórnej skupiny Gočovan z Gočova, gemerský blok piesní ľudovej hudby Ondreja Hlaváča a tanečné číslo folklórnej supiny Stromíš z Vlachova. Speváčka duchovných a ľudových piesní Hanka Servická s ľudovou hudbou Dribna uviedli hodnotný program zo svojho bohatého repertoáru. Potom už pódium patrilo folklórnej skupine z neďalekého Telgártu a hosťujúcemu poľskému súboru Koniaków. Vo dvore u Brehalu sa po zotmení premietalo festivalové kino a v rôznych kútoch obce sa veselilo pri muzikách.
V sobotu ráno
sa od skorých hodín domáci pripravovali dvory, účinkujúci si svoje programy skúšali v amfiteátri a na malej scéne. Rejdovskí šindliari už na pľacu strúhali šindle, domáce ženy sekali a česali ľan, priadli, navíjali, tkali, paličkovali, ale aj prali a bielili plátno. Takmer po celej obci domáci vystavili svoje výrobky, napr. maľované vajíčka, starožitnosti, drevené úžitkové predmety, výšivky, periny, kroje, kožené výrobky a ďalšie. O 11.00 hodine po otvorení Rejdovských dvorov folklórna skupina Bystränky uviedla na malej scéne ukážku uväzovania šatiek v Rožňavskom Bystrom. “Záujem zo strany návštevníkov o súťaže v ručnom strúhaní šindľov a viazaní šatiek bol pomerne veľký. V budúcnosti im musíme vyčleniť väčší časový priestor, aby sme uspokojili všetkých,“ doplnila Mária Ferenczová.
Detský programový blok
„Eniki, beniki...“ uviedli detské folklórne súbory Haviarik z Rožňavy, Gemerčatá z Dobšinej, Malý Stromíš z Vlachova a ich malí sólisti. Pútavý program a výkony najmenších folkloristov prilákali do hľadiska množstvo divákov, ktorí ich odmenili srdečným potleskom.
Krojovaný sprievod obcou do amfiteátra je zážitok pre návštevníkov festivalu, ktorí lemujú celú trasu. Účinkujúce kolektívy v tradičných pestrých krojoch spevom a tancom vytvárajú neopakovateľný obraz. Na veľkej scéne v amfiteátri v Rejdovej za Hamrom 43. Gemerský folklórny festival vyvrcholil. Po „Privítanke“ starostkou obce Rejdová Slávkou Krišťákovou divákov pozdravila vedúca odboru kultúry Košického samosprávneho kraja Jana Kovácsová a riaditeľka Gemerského osvetového strediska v Rožňave Helena Novotná. Sviatočnú atmosféru podporilo pestré pozadie scény vytvorené zástupcami účinkujúcich folklórnych kolektívov z Gemera so svojimi ornamentníkmi.
„Vôňa Gemera“
- programový blok gemerských folklórnych kolektívov a jednotlivcov naplno rozvinul jeho nosnú myšlienku, bohatstvo gemerského folklóru, tradičnej ľudovej kultúry a lásku všetkých účinkujúcich k ľudovému spevu a tancu. Tematická pestrosť a rozmanitosť jednotlivých výstupov spojená do jedného celku ponúkla divákovi zvyky a obyčaje popretkávané speváckymi tanečnými číslami z iného pohľadu. Krásu gemerského folklóru v tomto programe prezentovali folklórne skupiny, súbory ich ľudové hudby a sólisti - Bučina z Pače, Bystränky z Rožňavského Bystrého, Dubina z Rožňavy, Gemer z Dobšinej, Genšenky z Honiec, Hôra z Rejdovej, Lehoťanka z Čiernej Lehoty, Radzim z Vyšnej Slanej, Stromíš z Vlachova, Vepor a heligónkári z Klenovca.
Folklór goralov
spod Sliezkych Beskýd ponúkol Zespół Regionalny Koniaków z poľského Koniakówa. Napriek tomu že členovia súboru boli pomerne mladí, dokázali divákom priblížiť charakter svojho regiónu a obce, ktorá je známa typickou „koniakowskou čipkou“. Nálada postupne gradovala aj vďaka východniarskemu temperamentu, ktorý predstavili v plnej paráde členovia folklórneho súboru Starišan z Prešova. Napriek tomu, že je to seniorský kolektív, svojím programom udržal pozornosť divákov až do konca. Záver 43. Gemerského folklórneho festivalu patril 50-ročnej Maríne zo Zvolena. Ani ochladenie divákov neodradilo, aby si vychutnali tento program a výkony jej členov odmeňovali potleskom.
Okrem spomínaných
scénických programov, aj v amfiteátri mali návštevníci v ponuke sprievodné podujatia. Nechýbal tradičný bohatý jarmok ľudových remesiel. Prvýkrát sa predstavil Dom tradičnej kultúry Gemera s textilnou dielňou kde si deti, ale aj dospelí vyrábali bábiky, náramky, tkané kabelky, koberčeky a iné. V Astrokútiku sa záujemcovia o túto oblasť dozvedeli množstvo zaujímavostí a tiež mohli pozorovať rôzne úkazy. Vedľa si deti mohli vymaľovávať vo výtvarnej dielni ktorú pripravila obec Rejdová, zaujímavá bola aj prezentácia obce Pača, ktorá ju pripravila aby návštevníci viac spoznali ich obec, dozvedeli sa o jej zaujímavostiach a pamiatkach. Nechýbali ani zábavnejšie formy či občerstvenie pre návštevníkov.
Gemerský folklórny festival Rejdová 2016
sa úspešne skončil vďaka dobrému počasiu, ale aj snahe všetkých organizátorov, spolupracovníkov a partnerov, ktorí ho pravidelne podporujú so zámerom, aby sa tradičná ľudová kultúra a gemerský folklór šírili a uchovávali pre ďalšie generácie. Tešíme sa spolu s našimi priaznivcami na jeho 44. ročník.
Ing. Dana Lacková
Foto: Jaroslav Malinak
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).