Tento ročník oproti predchádzajúcim priniesol niekoľko zmien. Začal sa už vo štvrtok v priestoroch Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave, kde v rámci nového projektu GOS „Osobnosti Gemera“ odznela prednáška historičky Mgr. Edity Kušnierovej „Rozpravy a melódie Gotickej cesty“, sprevádzaná peknou hudbou na flaute a gitare v interpretácii Mariety Roxerovej a Petra Henriczyho.
Piatkové otvorenie festivalu a úvodný koncert tentokrát nezačal v štítnickom kostole, ale konal sa v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave. Moderátor Juraj Genčanský po poetickom úvode predstavil komorné zoskupenie Sinfonietta Bratislava, ktoré pod vedením Pavla Bogacza ml. so sólistami - speváčkou Katarínou Ďurdinovou a flautistom Martinom Záhorom v programe „Slávni barokoví velikáni“ predstavilo diela Antonia Vivaldiho, Johanna Pachelbela, Johanna Sebastiana Bacha, Georga Fridricha Händla, Giovanni Battistu Pergolesiho a Giulia Cacciniho.
Sobota sľubovala výnimočný zážitok v priestoroch evanjelického kostola zo 17. storočia v Brdárke, v malej horskej obci v okrese Rožňava, známej svojou zachovalou ľudovou architektúrou, pamiatkovo chráneným kostolom a prekrásnou polohou v panenskej prírode Stolických vrchov. No avizovaný organový koncert sa nekonal, neznámy páchateľ totiž vzácny novo reštaurovaný barokový organ z roku 1762 odcudzením niekoľkých vnútorných píšťal poškodil, a tým aj
vlastne znefunkčnil. Napriek tomu sa v brdárskom kostole konal náhradný program s neformálnou a zaujímavou prednáškou Mgr. Edity Kušnierovej, ktorá prítomných podrobne oboznámila s históriou, pamätihodnosťami a interiérovou výzdobou kostola a boli predstavené aj vzácne rukopisné partitúry zo 17. a 18. storočia, objavené v evanjelickom kostole v Štítniku. Nakoniec organ aj kratučko, na pár minút zaznel, keď sa Daniel Gdovin predsa len pokúsil vylúdiť z ponechaných píšťal zopár melódií. Aj z tohto pokusu bolo jasné, že zážitok z koncertu by bol neopakovateľný. O obnovu a rekonštrukciu kostola, vzácneho dreveného polychrómovaného oltára z roku 1754, spomínaného organu, ktorý je jedným z najcennejších nástrojov svojho druhu na našom území, a celého interiéru i exteriéru sa zaslúžilo Združenie pre záchranu kostola v obci Brdárka a jeho „najzaslúženejší“ členovia Mgr. Edita Kušnierová a Ing. arch. Roman Škantár.
V nedeľu 25. septembra sa program presunul do priestorov Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave. V spoločenskej sále gitaristi Timotej Závacký a Miguel Antonio Garcia Rangel z Mexika zaujali nielen divákov festivalu, ale aj účastníčky IX.
ročníka Medzinárodného workshopu paličkovanej čipky pod názvom „Paličkovanie, csipkeverés, koronki“, ktorý sa práve konal v týchto priestoroch. Radosť bola pozerať na rýchle prepletanie a klopkanie drevených paličiek, ale aj na vystavené mnohé výsledky šikovných rúk čipkárok. Podvečer nadaná dvojica gitaristov - Slováka a Mexičana pripravila svojou hrou skladieb J. K. Mertza, J. S. Bacha, L. Legnaniho, Š. Raka a F. Sora príjemný umelecký zážitok aj v Reformovanom kostole v Čečejovciach.
Nedeľný večer pokračoval v nádherne vynovených priestoroch Letohrádku Dardanely v Markušovciach a patril barokovému duu Duet le anam zo Slovenska. Klaviristka Zuzana Králiková Pohůnková a violončelistka Karolína Zivalíková podmaňujúcou hrou skladieb A. Vivaldiho, J. S. Bacha, G. Ph. Telemanna, J. Ph. Rameaua a N. Ticciatiho potešili početných divákov a vďačných poslucháčov.
Ars Antiqua Europae in Via Gothica sa vždy končí v Kaštieli v Betliari, ktorý však pre rekonštrukciu nie je sprístupnený, preto tento 15. ročník sa slávnostne ukončil v pondelok 26. 9. v Evanjelickom kostole v Štítniku so Symfonickým orchestrom Lyra z Maďarska, ktorý pod vedením dirigenta Józsefa Balogha vystúpil s programom „Na európskych cestách“. Skladby J. P. Rameaua, H. Purcella, J. S. Bacha, G. F. Händla a M. Kocsára sa krásne niesli pod klenbou vzácneho gotického kostola a boli pôsobivým ukončením festivalu, ktorý uzavrela dvojica moderátorov Zuzana Bobriková a Juraj Genčanský poetickým slovom a viacerými citátmi významných osobností o sile a význame hudby a umenia v živote človeka.
Marta Mikitová
Fotografie: Stano Kejík
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.