Tento ročník oproti predchádzajúcim priniesol niekoľko zmien. Začal sa už vo štvrtok v priestoroch Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave, kde v rámci nového projektu GOS „Osobnosti Gemera“ odznela prednáška historičky Mgr. Edity Kušnierovej „Rozpravy a melódie Gotickej cesty“, sprevádzaná peknou hudbou na flaute a gitare v interpretácii Mariety Roxerovej a Petra Henriczyho.
Piatkové otvorenie festivalu a úvodný koncert tentokrát nezačal v štítnickom kostole, ale konal sa v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave. Moderátor Juraj Genčanský po poetickom úvode predstavil komorné zoskupenie Sinfonietta Bratislava, ktoré pod vedením Pavla Bogacza ml. so sólistami - speváčkou Katarínou Ďurdinovou a flautistom Martinom Záhorom v programe „Slávni barokoví velikáni“ predstavilo diela Antonia Vivaldiho, Johanna Pachelbela, Johanna Sebastiana Bacha, Georga Fridricha Händla, Giovanni Battistu Pergolesiho a Giulia Cacciniho.
Sobota sľubovala výnimočný zážitok v priestoroch evanjelického kostola zo 17. storočia v Brdárke, v malej horskej obci v okrese Rožňava, známej svojou zachovalou ľudovou architektúrou, pamiatkovo chráneným kostolom a prekrásnou polohou v panenskej prírode Stolických vrchov. No avizovaný organový koncert sa nekonal, neznámy páchateľ totiž vzácny novo reštaurovaný barokový organ z roku 1762 odcudzením niekoľkých vnútorných píšťal poškodil, a tým aj
vlastne znefunkčnil. Napriek tomu sa v brdárskom kostole konal náhradný program s neformálnou a zaujímavou prednáškou Mgr. Edity Kušnierovej, ktorá prítomných podrobne oboznámila s históriou, pamätihodnosťami a interiérovou výzdobou kostola a boli predstavené aj vzácne rukopisné partitúry zo 17. a 18. storočia, objavené v evanjelickom kostole v Štítniku. Nakoniec organ aj kratučko, na pár minút zaznel, keď sa Daniel Gdovin predsa len pokúsil vylúdiť z ponechaných píšťal zopár melódií. Aj z tohto pokusu bolo jasné, že zážitok z koncertu by bol neopakovateľný. O obnovu a rekonštrukciu kostola, vzácneho dreveného polychrómovaného oltára z roku 1754, spomínaného organu, ktorý je jedným z najcennejších nástrojov svojho druhu na našom území, a celého interiéru i exteriéru sa zaslúžilo Združenie pre záchranu kostola v obci Brdárka a jeho „najzaslúženejší“ členovia Mgr. Edita Kušnierová a Ing. arch. Roman Škantár.
V nedeľu 25. septembra sa program presunul do priestorov Domu tradičnej kultúry Gemera v Rožňave. V spoločenskej sále gitaristi Timotej Závacký a Miguel Antonio Garcia Rangel z Mexika zaujali nielen divákov festivalu, ale aj účastníčky IX.
ročníka Medzinárodného workshopu paličkovanej čipky pod názvom „Paličkovanie, csipkeverés, koronki“, ktorý sa práve konal v týchto priestoroch. Radosť bola pozerať na rýchle prepletanie a klopkanie drevených paličiek, ale aj na vystavené mnohé výsledky šikovných rúk čipkárok. Podvečer nadaná dvojica gitaristov - Slováka a Mexičana pripravila svojou hrou skladieb J. K. Mertza, J. S. Bacha, L. Legnaniho, Š. Raka a F. Sora príjemný umelecký zážitok aj v Reformovanom kostole v Čečejovciach.
Nedeľný večer pokračoval v nádherne vynovených priestoroch Letohrádku Dardanely v Markušovciach a patril barokovému duu Duet le anam zo Slovenska. Klaviristka Zuzana Králiková Pohůnková a violončelistka Karolína Zivalíková podmaňujúcou hrou skladieb A. Vivaldiho, J. S. Bacha, G. Ph. Telemanna, J. Ph. Rameaua a N. Ticciatiho potešili početných divákov a vďačných poslucháčov.
Ars Antiqua Europae in Via Gothica sa vždy končí v Kaštieli v Betliari, ktorý však pre rekonštrukciu nie je sprístupnený, preto tento 15. ročník sa slávnostne ukončil v pondelok 26. 9. v Evanjelickom kostole v Štítniku so Symfonickým orchestrom Lyra z Maďarska, ktorý pod vedením dirigenta Józsefa Balogha vystúpil s programom „Na európskych cestách“. Skladby J. P. Rameaua, H. Purcella, J. S. Bacha, G. F. Händla a M. Kocsára sa krásne niesli pod klenbou vzácneho gotického kostola a boli pôsobivým ukončením festivalu, ktorý uzavrela dvojica moderátorov Zuzana Bobriková a Juraj Genčanský poetickým slovom a viacerými citátmi významných osobností o sile a význame hudby a umenia v živote človeka.
Marta Mikitová
Fotografie: Stano Kejík


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a