bude prebiehať súťaž vo varení baraních špecialít, kde budú prezentované rôzne spôsoby spracovania baranieho mäsa. Do súťaže sa môžu prihlásiť 5-člnené tímy priateľov, rodín či organizácií a firiem.
Atmosféru úvodnej časti programu obohatia hudbou a spevom účinkujúci na novom pódiu pri Pastierni - Javorová muzika z kraja Jánošíka, Detský folklórny súbor Radosť z Banskej Bystrice, Ženská spevácka skupina Skaliny a Mužská spevácka skupina Húžva z Hnúšte, Folklórny súbor Vepor z Klenovca, Jaroslav Petrinec a Andrej Kamenský.
Nebudú chýbať ani remeselníci s výrobkami viažucimi sa k pastierstvu,
ktorých rady sa tento rok rozšíria aj o ďalších miestnych výrobcov z regiónu a okolia s medom, medovinou i trdelníkmi. Okrem toho sú pre návštevníkov podujatia pripravené aj ďalšie sprievodné aktivity ako výstava oviec či drevených atrakcií pre deti v areáli salaša. V teriakovskom mlyne bude na spestrenie programu prebiehať výstava pod názvom Ovčiari - Valasi, remeslo a kultúra, ktorú pripravuje občianske združenie OZVENY Hrachovo v spolupráci s Ovčiarskym múzeom Liptovský Hrádok. Prostredníctvom informačných panelov a rôznych zbierkových predmetov sa návštevníci mlyna oboznámia s históriou valaského chovu oviec na Slovensku a ovčiarstvo im bude predstavené ako špeciálnu formu zamestnania, ktorá obohatila ľudovú kultúru na Slovensku.
Od 14.30 hod. zaplní areál salaša hudba, tanec a spev
v podaní folklórnych kolektívov i sólistov - Folklórna skupina Hájiček z Chrenovca-Brusna, Štefánikovci z Púchova, fujaristi Trio z Kotošky - Murinovci, Roman Košičiar z Tisovca, Mužská spevácka skupina a heligonkári pri FS Vepor z Klenovca, DFS Radosť z Banskej Bystrice a Folklórny súbor Hriňovčan z Hriňovej.
Už spomínaný sprievod bačov a valachov, v ktorom okrem iných účinkujú aj členovia Folklórneho súboru Marína zo Zvolena, odštartuje o 18.00 hod. a za svetla faklí sa presunie od salaša k Humnu, kde prebehne vyúčtovanie s majiteľom oviec. Po ňom bude nasledovať posedenie a zábava pri ľudovej hudbe FS Hriňovčan z Hriňovej pod vedením Janka Čiefa
Hlavnými organizátormi podujatia sú Miestna akčná skupina MALOHONT, Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote a Salaš pod Maginhradom Veľké Teriakovce. Odborným garantom podujatia je Katedra životného prostredia Fakulty prírodných vied UMB Banská Bystrica.
Realizáciu podujatia finančne podporil Banskobystrický samosprávny kraj a Ministerstvo kultúry SR. Podujatie sa koná za každého počasia.
Ing. Miroslava Vargová, manažérka MAS MALOHONT
Mgr. Stanislava Zvarová, metodička pre folklór GMOS v Rimavskej Sobote




























Ukončenie pastierskej sezóny nazývané mitrovanie sa viaže k 26. októbru, na svätého Demetera alebo Mitra. Ide o starý zvyk, na ktorý pred štyrmi rokmi nadviazali v obci Veľké Teriakovce podujatím Slovenské mitrovanie, počas ktorého čakajú na verejnosť ukážky prác na salaši, tance a hudba pastierskej valaskej kultúry, baranie špeciality, výstava a ďalšie sprievodné aktivity. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a