Fašiangové sprievody a zabíjačky
Sériu fašiangových podujatí odštartuje v sobotu 9. januára novoročná zabíjačka v Rimavskej Bani, na ktorej nebudú chýbať klobásky, hurky, tlačenka, škvarky či pravá zabíjačková kapustnica.
Fašiangovú zabíjačku spojenú s ochutnávkou špecialít pre verejnosť budú mať koncom januára (30.01.) aj v obci Kokava nad Rimavicou, kde sa v tento deň koná aj sprievod fašiangových masiek obcou. Podobne aj v obci Nižný Skálnik, kde po sprievode obcou nasleduje "chasnovačka" v miestnom kultúrnom dome.
V sobotu 6. februára pôjde fašiangový sprievod aj ulicami obce Hrnčiarska Ves. Deň pred Popolcovou stredou (09.02.), ktorou sa začína 40-dňový veľkonočný pôst trvajúci do Veľkého piatku (25.03.), sa bude v Hnúšti konať tradičné pochovávanie basy. Rovnako sa s fašiangami rozlúčia aj v Rimavskom Brezove v sobotu 13. februára.
Plesy a bály
Plesovú sezónu zaháji v sobotu 9. januára Ples utekáčskych rodákov. Po ňom preberie štafetu Osvetársky ples v Klenovci, ktorý sa koná v sobotu 23. januára a o týždeň neskôr (30.01.) Teriakovský bál vo Veľkých Teriakovciach.
Prvú februárovú sobotu (06.02.) pokračuje obdobie zábav Poľovníckym plesom v Hnúšti a Hasičským plesom v Rimavskom Brezove, o týždeň neskôr sa o zábavu postarajú v Kokave nad Rimavicou na Valentínskom plese. Posledným je Ples športovcov a priaznivcov športu v Hnúšti v sobotu 19. februára.
Divadelné predstavenia a koncerty
Zábavu a nezabudnuteľné kultúrne zážitky prinesú plánované divadelné predstavenia v Hnúšti. V nedeľu 17. januára 2016 to bude divadelná hra v podaní Divadelného súboru Daxner z Tisovca pod názvom Sny, túžby a výčitky. Na Valentína (14.02.) bude pódium patriť známym slovenským hercom, ktorí v komédii Aj muži majú svoje dni ponúknu svoj návod na to, ako porozumieť ženám a možno aj odpoveď na otázku, či je vôbec možné bez nich žiť.
Živá hudba, temperamentný spev a humorné slovo budú súčasťou koncertu, ktorý odohrá hudobná skupina Kollárovci v nedeľu 7. februára v Kokave nad Rimavicou.
V mene organizátorov vás na všetky podujatia srdečne pozývame.
Ďalšie podujatia pripravované v tomto roku v našom regióne, ako aj kontakty na organizátorov nájdete v Kalendári podujatí 2016. Zmena termínov a programu podujatí vyhradená!
Ing. Miroslava Vargová

































Obdobie veselosti, zábavy a hodovania nazývané fašiangy začína po sviatku Troch kráľov (07.01.) a potrvá až do polnoci pred Popolcovou stredou, ktorá v tomto roku pripadá na 10. februára. Počas týchto mesiacov sa v obciach MAS MALOHONT koná viacero podujatí.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a