Výstava je retrospektívnym prierezom celoživotnej tvorby akademického maliara Karola Feňveša od 50-tych rokov takmer po súčasnosť a vzhľadom na pôvod autora voľne nadväzuje na výstavu Židovská komunita v Rimavskej Sobote, ktorá bude v priestoroch múzea sprístupnená do konca júna 2015. Akademický maliar Karol Feňveš sa narodil 29. decembra 1921 v Malužinej. Celý svoj osobný a profesný život prežil na Liptove, s Rimavskou Sobotou ho však spájajú rodinné väzby z matkinej strany, ktorá bola židovského pôvodu. Prvú samostatnú výstavu mal v Liptovskom Hrádku v roku 1958, odvtedy pravidelne vystavuje až dodnes, najmä v mestách severného Slovenska (Liptovský Mikuláš, Liptovský Hrádok, Ružomberok, Prešov). Vernisáž výstavy sa uskutoční v priestoroch Gemersko-malohontského múzea, 26. marca 2015 o 15.00 hod. a spestrí ju zaujímavý kultúrny program. v nemocnici a liečil sa na TBC.
Jeho výtvarný talent sa prejavil už v čase keď bol ešte len žiakom, kedy spolu s kamarátom kreslili komixy. Kamarát písal texty a on ich ilustroval. Na Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave sa prihlásil na základe impulzu od akademického maliara Ernesta Špitza, ktorý videl jeho práce. V rokoch 1949-1956 študoval u prof. Jána Mudrocha figurálnu a portrétnu maľbu. Po absolvovaní štúdia sa vrátil do rodného Liptova, kde sa zapojil do výtvarného diania. Po návrate domov sa z portrétistu stal postupne krajinár. Monumentálna, heroická krajina, akou je sever stredného Slovenska sa stala jeho nevyčerpateľným zdrojom inšpirácie. Krajinu zachytával a skicoval počas svojich prechádzok a výletov do prírody, pričom finálne kompozície už vznikali v ateliéri. Okrem realizmu je v jeho tvorbe venovaný značný priestor aj fantázii a imaginácii. Častokrát sa objavujú kubizujúce prvky, ktoré spolu s farebnosťou budujú obrazový priestor. Štýlovo a námetovo sú jeho diela podobné dielam autorov ako: M. A. Bazovský, Ester Šimerová-Martinčeková, Ľudovít Fulla, Mikuláš Galanda.
Popri komornej maľbe je Karol Feňveš autorom aj niekoľkých monumentálnych realizácií (sgrafito na materskej škôlke a vitráž na dome smútku v Liptovskom Hrádku, sgrafito v Likavke, nástenná maľba v kultúrnom dome vo Svite a v sobášnej sieni v Liptovskej Sielnici).
Okrem voľnej tvorby sa Karol Feňveš venoval aj pedagogickej činnosti. Bol jedným zo zakladateľov Základnej umeleckej školy v Liptovskom Hrádku a niekoľko rokov viedol kurz amatérskych výtvarníkov pri Liptovskom osvetovom stredisku v Liptovskom Mikuláši.
Tlačovú správu pripravila: Mgr. Angelika Kolár, historička umenia
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.