Výstava Rolanda Neupauera je jeho prvou významnejšou samostatnou prezentáciou, ktorá sa snaží predstaviť tvorbu umelca v tematickej a chronologickej koncepcii. Výstava sa koná v Mestskej galérii v Rimavskej Sobote, ktorá sa venuje súčasnému výtvarnému umeniu a súčasne prezentácii tvorby mladých umelcov a umelkýň pochádzajúcich a tvoriacich v regióne Gemer a Malohont. Výstava vznikla zo spolupráce s kurátorkou Angelikou Matuškovou, pôsobiacou v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote. voľnej tvorbe, v ktorej reflektuje svoje domáce prostredie a subjektívne vnímanie vnútorných i vonkajších podnetov pôsobiacich na jeho osobnosť. Je typom výtvarníka, pre ktorého sa maliarske médium stáva najzrozumiteľnejším prostriedkom, pomocou ktorého komunikuje divákovi vlastný názor a nazeranie na svet. Upúšťa od doterajšieho programového štúdia maľby, ako aj od klasických zákonitostí obrazovej kompozície. Jeho predchádzajúci remeselný prístup k maľbe sa pretransformoval do spontánneho a intuitívneho procesu tvorby. Uvoľneným, expresívnym rukopisom zachytáva zmyslové pôsobenie svojho bezprostredného okolia a vnútorne oslobodený od akýchkoľvek pravidiel necháva prehovoriť farbu, gesto a emócie. Jeho nesporná maliarska zručnosť dáva týmto kompozíciám vážnosť a pravdivú výpovednú hodnotu. Najčastejšie abstrahuje krajinu a prvky z prírody. Autor pracuje s fenoménom krajiny ako s nosným motívom, pričom jednotlivé jej výseky a časti ďalej posúva, pretvára a nanovo definuje. Technika oleja na plátne mu umožňuje dosiahnuť zamýšľanú atmosféru a hĺbku v obraze. V mnohých kompozíciách sa objavujú kubizujúce formy, ktoré zaujímavým spôsobom budujú obrazový priestor . Veľmi živou a sviežou farebnosťou dosahuje silné pôsobenie na diváka. Jeho maliarsky štýl a prístup je ťažko zaraditeľný. Expresívny a silne sugestívny výraz kompozícií, môže pôsobiť na diváka rušivo, čo aj často je autorovým zámerom. Prvoradá je snaha zanechať dojem, akýkoľvek. U Neupauera je maliarska skúsenosť povýšená nad všetky ostatné skúsenosti a stáva sa istou formou terapie. Zachytáva, premýšľa, analyzuje, vrství a pretvára. Výrazná je procesualita v jeho dielach. Mnohé kompozície vznikli premaľbou iných. V procese premeny, sa často vďaka náhode, objavili nečakané nové významy a odkazy. Niektoré obrazy pretvára opakovane aj dlhší čas, alebo ich úplne zničí. Tento moment je dôležitý z hľadiska vzťahu autora a diela, ktorý je stále živý a aktuálny. V Neupauerovej tvorbe je kladený najväčší dôraz na spontánnosť a samodefinovanie diela, ktoré sa mení v procese autorskej intervencie.
Výstava Ranné tváre sa snaží divákovi komplexne predstaviť osobnosť a tvorbu Rolanda Neupauera. Gro tvoria diela vytvorené za posledné 3 roky, ale pre možnosť sledovania vývinu jeho tvorby tu môžeme nájsť aj školské práce a dokonca jeho prvú olejomaľbu z roku 1994. Zaujímavým motívom v Neupauerovej tvorbe je zachytávanie tzv. „gemerských reálií“ čo sú v jeho prípade známe motívy ako hrad Krásna Hôrka, mauzóleum Andrássyovcov alebo kaštieľ Betliar. Tieto prvky nielen zachytáva, ale v kontexte súčasnej spoločnosti ďalej posúva do nových súvislostí a kriticky hodnotí. Zaujímavé je jeho dielo Vízia o hrade, ktoré vytvoril 2 roky pred požiarom hradu Krásna Hôrka. Obraz zachytáva hrad v expresívnych gestách, ktoré evokujú šľahajúce plamene.
Výstava je v Mestskej galérii v Rimavskej Sobote nainštalovaná do konca apríla.
Roland Neupauer, 7. 4. 1980 v Rožňave, v súčasnosti žije a tvorí v Krásnohorskom Podhradí
Štúdium:
1994 -1998 ŠÚV Škola úžitkového výtvarníctva Košice, odbor: Propagačná grafika
1998 - 2004 VŠVU Vysoká škola výtvarných umení Bratislava, odbor: maľba, absolvent slobodných umení
1998 -2001 v ateliéri prof. Rudolfa Sikoru
2001 - 2004 v ateliéri prof. Jána Bergera
2003 študijný pobyt na škole Sztuk Pienknych v Polskej v Poznani
Výstavy:
1998 MIR 80, Kultúrne centrum Rimavská Sobota
2001 Portréty, Queens kafe, Bratislava
2002 Traja pod kostolom , Svätý Jur
2002 Ateliérová výstava, Kasárne Komárno
2003 Výber prác, Kafe u mňa, Bratislava
2004 Priestory, absolventská výstava, Pálffyho palác Bratislava
2006 Priestory, OKC Rožňava
2010 Kam dovidíš, Galéria GUBA, Bratislava
2010 Výber, Zeminy, Brusceles
2011 Zodiak, Galéria Baníckeho múzea, Rožňava
2011 Kolektívna výstava, Konsisten/z/wei Viedeň
2011 Len tak, kaviareň Leporello, Rožňava
2012 Krajiny, Galéria Abilympiáda, Prešov
2013 Voľný výber obrazov, Dom kultúry, Púchov
2013 Bienále maľby IV.? Rozdiely, ktoré spájajú, kolektívna výstava, Mestská galéria Rimavská Sobota
2013 Revízia, OKC-Divadlo ACTORES, Rožňava
2014 Na Radnici, Galéria mestského úradu, Rožňava
Výtvarné sympóziá
2000 Letavy, Kurinec Rimavská Sobota
2001 A 13, Krnov, Česká republika
2002 EURY ART Danišovce
2003 Plenér, Banská Štiavnica
2005-2006 Mlyn, Rožňava
2006 Festival TEMPUS ART výtvarná sekcia, Rožňava
2006 Symposium INTER ART Aiud Rumunsko
Angelika Matušková
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).