Predmetom mesiaca júl v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote je závesný obraz s názvom Chudobinec v Polomke od neznámeho autora. Dielo bolo reštaurované v rokoch 2006/2007 a obdobie jeho vzniku spadá do druhej polovice 18. storočia. Olejomaľba s netradičným námetom sa do zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea dostala v roku 1914 ako dar Ľudovíta Okolicsányho z Hrachova. Reštaurovaním boli prinavrátené umelecké a dokumentačno-historické hodnoty tohto vzácneho artefaktu. Komorná maľba rustikálneho charakteru zachytáva Chudobinec v obci Polomka a poukazuje na súdobé obrazné vyjadrenie myšlienky dobročinnosti V obci Polomka, patriacej do muránskeho panstva, bol v roku 1725 grófom Štefanom II. Kohárym založený útulok pre chudobných, ktorého historická podoba je zachytená na našom diele. Kompozícia obrazu je členená do dvoch horizontálnych plánov nad sebou. V spodnom pláne je zobrazený svätý Martin na koni, ktorý rozrezáva svoj plášť a delí sa oň so žobrákom. V hornom pláne je postava svätice Alžbety Uhorskej (Durínskej ), ktorá je patrónkou charitatívnej činnosti. Do obrazu sú vkomponované latinské texty, tzv. „hovoriace pásky“ („banderole“). Predpokladaný význam textu:
„Polomská (nemocnica?) postavená pre chudobných na konci terajšieho roka
S vznešene nekonečne odhodlanou osvietenou božskou (Sv) Alžbetou
Prosím ťa, lekár, nebojácne sa staraj o chudobného. To žiada Kristus, ktorý (... je
Na pomoci spravodlivo liečiť rany chudobnému).
Svätý Martin chráni chudobného plášťom pomoci.“
Obraz vypovedá o súdobom prístupe k hendikepovaným členom spoločnosti v určitom historickom období a o type a charaktere inštitúcie akou bol chudobinec, ktorého stavba sa v obci Polomka zachovala dodnes.
PhDr. Oľga Bodorová,
raditeľka múzea
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a