Dámska meštianska móda v 19. storočí je názov výstavy, ktorá sa uskutoční v dňoch 12. septembra do 1. decembra 2013 v Gemersko-mahontskom múzeuz v Rimavskej Sobote. Cieľom výstavy, ktorú pripravilo Gemersko-malohontské múzeum v spolupráci so Slovenským národným múzeom – Múzeom Betliar a Baníckym múzeom v Rožňave, je prezentovať dámsky meštiansky odev a módne doplnky cez rôzne historické obdobia a vývojové trendy v odievaní, ovplyvnené historickým prostredím danej doby, od konca 18. storočia až do roku 1918. Caraco, fichu, panier, redingot, chemise, bonnet, spencer, berte, canezou, schneppe, zuávka, polonaise, mantilla, pumps, corseletjupe a ďaľšie. Pod nezvyčajnou módnou terminológiou sa skrývajú dámske odevy, módne kusy, nosené mešťankami 19. storočia. Niektoré z nich môžeme vidiež už len v múzeách, iné sa nosia dodnes. Druhá priemyselná revolúcia ovplyvnila vývoj technológií aj v textilnom priemysle, čo pocítila aj spoločnosť. Vďaka mechanizácii tkania, šitia a pletenia odievanie zlacnelo. Tým sa móda stala prístupná širšímvrstvám spoločnosti. Nielen šľachta, ale aj meštianstvo sa začalo o módne trendy zaujímať. Práve preto sa spoločenské a hospodárske zmeny 19. storočia odzrkadľujú aj na móde a kultúre odievania danej doby. Dámska móda v 19. storočí reprezentovala hlavne úspech manželov. V dobe posilnenia pozície meštianstva sa dámske odievanie stalo akýmsi symbolom spoločenského postavenia pána. V tomto storočí sa ženy inšpirovali hlavne z predošlých módnych štýlov a slohov, ako antika, gotika, renesancia, barok a rokoko, ale zaujímali sa aj o exotický Ďaleký východ. Kvitol historizmus, jednotlivé módne prvky sa miešali. V Uhorsku sa okrem toho nosil aj tradičný uhorský odev, tzv. „díszmagyar“. Bola to slávnostná róba, ktorá sa v 19. storočí rozšírila tak medzi šľachtou ako aj medzi meštianstvom. Popri textilnom priemysle sa viditeľne rozvinula aj tlač, vďaka mechanizácii sa noviny, časopisy a magazíny stali dostupnými pre široké vrstvy. V 19. storočí sa objavili aj tzv. literárne módne časopisy, aj s módnou prílohou, ktoré popri beletrií lákali dámske čitateľky. Na prelome 19. a 20. storočia sa vyvinuli striktne módne časopisy, ktoré pravidelne zverejňovali farebné kreslené figúry vo svojej prílohe, ako aj strihy odevov.
Výstavu dopĺňa omaľovánka pre deti s historickým vývinom dámskeho odievania od vypuknutia veľkej francúzskej revolúce až po I. svetovú vojnu, a vejár na interaktívnu hru nacvičenia tajného vejárového jazyka, vhodná pre deti i dospelých.
PhDr. Éva Kerényi
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a