Výstava „Nostalgia starých čias – Rimavská Sobota v období dualizmu” predstavuje Rimavskú Sobotu na prelome
Špirhač-Gacek-Trúlelek. Zo života netopierov
11. máj 2010 – 31. júl 2010
Výstavu pripravilo Východoslovenské múzeum v Košiciach v spolupráci so Spoločnosťou pre ochranu netopierov. Pod týmto zaujímavým názvom sa predstavuje návštevníkom výstava zameraná na problematiku výskytu a ochrany výnimočných, vzácnych a celoeurópsky chránených živočíchov, netopierov, na Slovensku. Na 11 výstavných paneloch podáva základné informácie o výnimočnosti, spôsobe života 28 druhov netopierov, ktoré sa v našej prírode vyskytujú. Názov výstavy tvoria ľudové pomenovania týchto cicavcov, pod ktorým ich v jednotlivých regiónoch Slovenska pozná verejnosť.
Príbeh múmie menom Tasherithnetiak
15. máj 2010 – 31. júl 2010
V roku 1910 právnik a cestovateľ István Munkácsi Süteő daroval Gemerskému stoličnému múzeu unikátny zbierkový predmet - múmiu ženy menom Tasherithnetiak. Múmia pochádza z lokality Abusír el-Melek a pochádza z obdobia 21. až 25. panovníckej dynastie (1087 - 664 pred Kr.). Na výstave sú sprístupnené aj iné zbierkové predmety, ktoré I. Süteő získal na svojich dobrodružných cestách po Egypte. Priestor je venovaný aj samotnému Istvánovi Munkácsi Süteőovi, ako aj jeho rodine. Na výstave je vystavený aj súbor unikátnych kolorovaných pohľadníc z prelomu 19. a 20. storočia, s tematikou Káhiry, ktoré vykresľujú život v Egypte na prelome storočí.
Egypt – dar Nílu
(zo súkromnej zbierky Jána Hertlíka)
15. máj 2010 – 31. júl 2010
Výstava vznikla v spolupráci so súkromným zberateľom Jánom Hertlíkom, ktorý prezentuje svoju netradičnú zberateľskú vášeň. Ján Hertlík v roku 2002 prvýkrát navštívil Egypt, pričom ho táto africká krajina opantala svojou bohatou históriou písanou na brehoch Nílu. Egypt sa stal pre zberateľa Jána Hertlíka určitým životným štýlom. Predmety – repliky, ktoré získava na egyptských bazároch sa snaží rôznymi maliarskymi technikami upraviť na podobu originálov, aké sú vystavené v múzeách po celom svete.
Predmet mesiaca
Novoveká keramika zo studne v Rimavskej Sobote
Na mesiac jún pripravilo múzeum prezentáciu novovekej keramiky odkrytej zo studne v Rimavskej Sobote.Na prelome rokov 2008 a 2009 na Ul. K. Mikszátha v Rimavskej Sobote, pri stavebných prácach bola narušená zaniknutá studňa s obsahom novovekej keramiky. Studňa bola vyložená lícovaným, lomovým kameňom. Po vyschnutí studňa začala slúžiť ako odpadová jama. Počas archeologického výskumu sme odkryli keramické nádoby vo fragmentárnom stave. Po ich konzervácii a následnej rekonštrukcii sme získali vyše 25 celých keramických nádob. V studni bola odkrytá keramika zhotovená zo svetlej hliny s obsahom kaolinitických zložiek, tzv. íly poltárskej formácie. Bola tu objavená jednak stolová keramika (džbány, krčahy a pohár) ako aj bežná keramika. Takmer všetky získané nádoby boli zdobené červenohnedým maľovaním pozostávajúcim z rôznych druhov obežných čiar a vlnoviek. Na základe typológie a výzdoby získaných keramických nálezov predpokladáme, že objavená studňa pochádzala zo 17. – 18. storočia. Vzhľadom na skutočnosť, že studňa bola vyložená lomovým kameňom, predpokladáme, že mala pravdepodobne charakter verejnej mestskej studne.
Stála expozícia
Protifašistický odboj a SNP v Gemeri - Malohonte
Nová moderne koncipovaná stála expozícia poskytuje návštevníkom komplexný pohľadu na problematiku protifašistického odboja a SNP v regióne Gemera-Malohontu. Prostredníctvom trojrozmerných artefaktov, rozsiahleho fotografického materiálu, ale i audiovizuálnych prezentácií sú okrem reálií protifašistického odboja naznačené i podmienky pre jeho formovanie, ale i dôsledky vzniku Slovenského štátu, Viedenská arbitráž, nemecká okupácia.
Všetkých priaznivcov a návštevníkov srdečne pozývame na prehliadku predmetu mesiaca jún, ako aj aktuálnych výstav a stálych vlastivedných expozícií.
{jcomments on}



































Z Gemersko – malohontského múzea v Rimavskej Sobote mi poslali program na mesiac jún 2010 s aktuálnymi výstavami. Pre úplnosť ich uvádzam kompletne, tak ako v programe nasledujú. Snáď vám pomôže ako prehľad toho, čo sa v múzeu práve zorganizovalo a poniektorým návod, kde sa ísť vo voľnom čase práve pozrieť a oboznámiť sa tak so zaujímavými prezentáciami dávnej i nedávnej histórie Gemera.
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-