Z Gemersko – malohontského múzea v Rimavskej Sobote mi poslali program na mesiac jún 2010 s aktuálnymi výstavami. Pre úplnosť ich uvádzam kompletne, tak ako v programe nasledujú. Snáď vám pomôže ako prehľad toho, čo sa v múzeu práve zorganizovalo a poniektorým návod, kde sa ísť vo voľnom čase práve pozrieť a oboznámiť sa tak so zaujímavými prezentáciami dávnej i nedávnej histórie Gemera.Výstava „Nostalgia starých čias – Rimavská Sobota v období dualizmu” predstavuje Rimavskú Sobotu na prelome
Špirhač-Gacek-Trúlelek. Zo života netopierov
11. máj 2010 – 31. júl 2010
Výstavu pripravilo Východoslovenské múzeum v Košiciach v spolupráci so Spoločnosťou pre ochranu netopierov. Pod týmto zaujímavým názvom sa predstavuje návštevníkom výstava zameraná na problematiku výskytu a ochrany výnimočných, vzácnych a celoeurópsky chránených živočíchov, netopierov, na Slovensku. Na 11 výstavných paneloch podáva základné informácie o výnimočnosti, spôsobe života 28 druhov netopierov, ktoré sa v našej prírode vyskytujú. Názov výstavy tvoria ľudové pomenovania týchto cicavcov, pod ktorým ich v jednotlivých regiónoch Slovenska pozná verejnosť.
Príbeh múmie menom Tasherithnetiak
15. máj 2010 – 31. júl 2010
V roku 1910 právnik a cestovateľ István Munkácsi Süteő daroval Gemerskému stoličnému múzeu unikátny zbierkový predmet - múmiu ženy menom Tasherithnetiak. Múmia pochádza z lokality Abusír el-Melek a pochádza z obdobia 21. až 25. panovníckej dynastie (1087 - 664 pred Kr.). Na výstave sú sprístupnené aj iné zbierkové predmety, ktoré I. Süteő získal na svojich dobrodružných cestách po Egypte. Priestor je venovaný aj samotnému Istvánovi Munkácsi Süteőovi, ako aj jeho rodine. Na výstave je vystavený aj súbor unikátnych kolorovaných pohľadníc z prelomu 19. a 20. storočia, s tematikou Káhiry, ktoré vykresľujú život v Egypte na prelome storočí.
Egypt – dar Nílu
(zo súkromnej zbierky Jána Hertlíka)
15. máj 2010 – 31. júl 2010
Výstava vznikla v spolupráci so súkromným zberateľom Jánom Hertlíkom, ktorý prezentuje svoju netradičnú zberateľskú vášeň. Ján Hertlík v roku 2002 prvýkrát navštívil Egypt, pričom ho táto africká krajina opantala svojou bohatou históriou písanou na brehoch Nílu. Egypt sa stal pre zberateľa Jána Hertlíka určitým životným štýlom. Predmety – repliky, ktoré získava na egyptských bazároch sa snaží rôznymi maliarskymi technikami upraviť na podobu originálov, aké sú vystavené v múzeách po celom svete.
Predmet mesiaca
Novoveká keramika zo studne v Rimavskej Sobote
Na mesiac jún pripravilo múzeum prezentáciu novovekej keramiky odkrytej zo studne v Rimavskej Sobote.Na prelome rokov 2008 a 2009 na Ul. K. Mikszátha v Rimavskej Sobote, pri stavebných prácach bola narušená zaniknutá studňa s obsahom novovekej keramiky. Studňa bola vyložená lícovaným, lomovým kameňom. Po vyschnutí studňa začala slúžiť ako odpadová jama. Počas archeologického výskumu sme odkryli keramické nádoby vo fragmentárnom stave. Po ich konzervácii a následnej rekonštrukcii sme získali vyše 25 celých keramických nádob. V studni bola odkrytá keramika zhotovená zo svetlej hliny s obsahom kaolinitických zložiek, tzv. íly poltárskej formácie. Bola tu objavená jednak stolová keramika (džbány, krčahy a pohár) ako aj bežná keramika. Takmer všetky získané nádoby boli zdobené červenohnedým maľovaním pozostávajúcim z rôznych druhov obežných čiar a vlnoviek. Na základe typológie a výzdoby získaných keramických nálezov predpokladáme, že objavená studňa pochádzala zo 17. – 18. storočia. Vzhľadom na skutočnosť, že studňa bola vyložená lomovým kameňom, predpokladáme, že mala pravdepodobne charakter verejnej mestskej studne.
Stála expozícia
Protifašistický odboj a SNP v Gemeri - Malohonte
Nová moderne koncipovaná stála expozícia poskytuje návštevníkom komplexný pohľadu na problematiku protifašistického odboja a SNP v regióne Gemera-Malohontu. Prostredníctvom trojrozmerných artefaktov, rozsiahleho fotografického materiálu, ale i audiovizuálnych prezentácií sú okrem reálií protifašistického odboja naznačené i podmienky pre jeho formovanie, ale i dôsledky vzniku Slovenského štátu, Viedenská arbitráž, nemecká okupácia.
Všetkých priaznivcov a návštevníkov srdečne pozývame na prehliadku predmetu mesiaca jún, ako aj aktuálnych výstav a stálych vlastivedných expozícií.
{jcomments on}
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa. 
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.