Majiteľka najväčšieho rozária svojej doby, šľachtiteľka ruží, priekopníčka ružiarstva na území Slovenska, uznávaná pestovateľka ruží v celej Európe. Ako významná osobnosť rodu Brunsvik - Chotek čerpala z bohatej rodinnej tradície zakotvenej nielen vo vzťahu k umeniu a vzdelaniu, ale aj v láske k prírode, jej zušľachťovaniu a zveľaďovaniu životného prostredia.
Narodila sa v kaštieli obkolesenom krásnym anglickým parkom, ktorý práve pred 200 rokmi (1813) začal na objednávku jej prastarého otca budovať chýrny záhradný architekt Christian
Henrich Nebbien. Máriu Henrietu Chotekovú miestni oprávnene považujú za svoju najznámejšiu rodáčku. Pravnučka Jozefa Brunsvika, vnučka Hermanna Choteka sa narodila 24. novembra 1863 v kaštieli v Dolnej Krupej, kde prežila takmer celý život. Jej život obsiahol dlhý úsek veľkých dejín (I. a II. svetovú vojnu, Slovenský štát, Československú republiku), no je v ňom zhmotnená aj miestna história. V spomienkach jej súčasníkov sa zapísala ako žena s ušľachtilou dušou, láskavá, dobrosrdečná ochrankyňa chudobných, veľká filantropka a humanistka.
Celý život podriadila charitatívnej činnosti a napĺňaniu jej ideálov. Bola známou osobnosťou v Rakúsko-uhorskej monarchii a jej popularita ešte vzrástla, keď sa jej príbuzná Žofa Choteková v roku 1900 vydala za následníka trónu Františka Ferdinanda. Dostávala pozvánky na mnohé podujatia v celej krajine, kde patrila k najčestnejším hosťom. V roku 1909 ju dokonca vyznamenal pápež Pius X. Hovorila miestnym nárečím, chodievala oblečená v dedinskom kroji, ľuďom sa prihovárala oslovením „dušenka“ a takto jednoducho - Dušenka - ju volali aj obyvatelia obce. V susedstve rodinného kaštieľa si vybudovala svoj vlastný svet, v ktorom kraľovali ruže. Horný kaštieľ, ako sa jej domu zvyklo hovoriť, navštevovalo množstvo hostí, no dvere neboli zatvorené ani pre domácich. Ružová grófka zomrela 13. 2. 1946, pochovaná je v mauzóleu rodiny Chotek v susedstve farského kostola v rodnej obci.
Obohatila ružiarsky svet o veľké dielo, ktorého tradíciu objavujeme aj dnes.
Trnavský samosprávny kraj
Občianske združenie
Ružiarska spoločnosť Márie Henriety Chotekovej
Slávnosť ruží
venovaná 150. výročiu narodenia
„Ružovej grófky” Márie Henriety Chotekovej
Kaštieľ Dolná Krupá
|
8. jún 2013 (sobota) 13.00 - 13.20 Slová a tóny literárno-hudobné pásmo inšpirované osobnosťou M. H. Chotekovej n.o. ČAKANKA Nitra, ZUŠ Nitra Kaštieľ Dolná Krupá, fresková sála 13.30 - 14.00 Slávnostné otvorenie Výstava ruží (prístupná do 18.00 h) Kaštieľ Dolná Krupá, fresková sála 14.00 Známa neznáma Ružová grófka otvorenie výstavy o živote M. H. Chotekovej Mauzóleum rodiny Chotek 14.30 - 15.00 „Ružičky” v piesňach Mgr. Art. Daniel Čapkovič - barytón Lucia Ševečková - klavír Kaštieľ Dolná Krupá, fresková sála 15.00 - 15.30 Slávnostné uvedenie a vysadenie novovyšľachtenej ruže, výsledku šľachtiteľského úsilia nemeckej firmy Kordes pomenovanej po M. H. Chotekovej, na medzinárodný trh v spolupráci s frmou Tvorsad SPEVÁCKY KOMORNÝ ZBOR, Smolenice Areál Kaštieľa Dolná Krupá (možnosť zakúpenia novej ruže) 15.30 - 16.30 Hudobné osvieženie Akordeónový súbor MELÓDIA, žiaci ZUŠ Senica z triedy Anny Rýzkovej Kaštieľ Dolná Krupá, fresková sála 16.30 - 18.00 Prehliadka výstavy a parku 18.00 - 19.00 Pietna spomienka na členov rodu Chotek a pocta Márie Henriete Sprievod účastníkov z kaštieľa k pamätnej tabuli na budove Jozefína a k mauzóleu rodiny Chotekovcov, možnosť vstupu do hrobky, návštevy kostola sv. Andreja s hrobkou Brunsvikovcov pod kostolom, ponuka výstupu na kostolnú vežu s vyhliadkou na okolie. Hudobné združenie MUSICANTICA SLOVACA, Nitra 19.00 - 22.00 Ochutnávka vín Piesne o víne v podaní FS Krupianka (sprievodný program) Historický park Kaštieľa Dolná Krupá – tajuplná jaskyňa „grotta” |
9. jún 2013 (nedeľa)
|
{jcomments on}
































Na inom mieste našej stránky je informácia o Slávnosti ruží v parku kaštieľa v Dolnej Krupej, ktorá sa uskutoční po dva dni 8. a 9. júna 2013. Aj keď tento región nepatrí do Gemera, zaiste nebude na škodu aj pre Gemerčanov, aby sa o túto nevšednú udalosť a históriu kaštieľa s jeho obyvateľmi akou bola aj Mária Henrieta Choteková, ktorú prezývali aj Kráľovnou ruží, oboznámili. Príspevok som dostal od hovorcu Slovenského národného múzea Artura Šturmankina.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-