nadobudol konzultáciami s etnografmi a pri návštevách múzeí. Na salašoch, od pastierov oviec, ale aj od pastierov hovädzieho dobytka, predovšetkým z oblasti Gemera a Malohontu, sa dozvedal o vzácnych tradičných technológiách, dedených z pokolenia na pokolenie. K výrobe najradšej využíva samorasty, prírodou poškodené dreviny, jednotlivé konáre, alebo koreňové systémy, predovšetkým z liesky, javora, drieňa, duba, buka, smreka.
Svoje výrobky Pavol Ferdinandy predstavuje na folklórnych podujatiach v Detve, Myjave, Pribyline a Východnej, ale aj počas rôznych remeselníckych jarmokov, napríklad v Banskej Bystrici, Kežmarku, Leviciach, Nitre, Trnave, či pri rozličných akciách miest a obcí Slovenska. Jeho výrobkom sa tešia i zákazníci v Kanade, USA, Japonsku, Nemecku, Francúzku, Kuvajte a v ďalších krajinách. Keďže patrí do rodiny spolupracovníkov Ústredia ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV), s jeho výrobkami sa môžete stretnúť aj v ich špecializovaných predajniach.
Na výstave v Gemersko – malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote, ktorá bude sprístupnená od 5. apríla do 30. apríla 2013, návštevník môže vidieť ukážku betlehemských kyjakov a ozembuchov, rôzne druhy osekancov, drevené alebo mosadzné ovčiarske háčiky (kampó), kuľagy, hrky, palice vylievané cínom, vychádzkové, turistické, poľovnícke palice, ale aj palice kombinované s parožím. Zaujímavé sú palice jednoduché hladké, vyrezávané geometrickými a rastlinnými vzormi, palice ktoré dekorujú tváre, ale aj hlavy zvierat - koní, psov, srniek, vtákov a pod. Jedným z náročných motívov v jeho tvorbe sú pozapletané hady, ktoré v tradičnej slovanskej kultúre patrili k ochrancom domácností.
Tvorba Pavla Ferdinandyho je v závere výstavy doplnená ukážkou palíc, fokošov a valašiek nachádzajúcich sa v zbierkových fondoch Gemersko – malohontského múzea. Daná zbierka sa na pôde múzea začala formovať krátko po jeho vzniku v roku 1882, pričom jej výraznejší nárast nastal od 2. polovice 70. rokov 20. storočia, čo súvisí s príchodom odborných pracovníkov do múzea, čím sa odborná, a teda aj zbierkotvorná činnosť stali systematickejšie. V súčasnosti sa vo fondoch etnografie a histórie nachádza spolu vyše 90 rôznych palíc, fokošov a valašiek. Vystavené exponáty, pochádzajúce z 1. polovice 19. až zo začiatku 20. storočia, sú tak vhodnou historickou paralelou vyššie prezentovaných ľudovoumeleckých výrobkov.
Ľudmila Pulišová
etnografka GMM
{jcomments on}


























Pavol Ferdinandy z Revúcej sa venuje výrobe úžitkových, dekoratívnych, vychádzkových, poľovníckych a pastierskych palíc od roku 2004. Postupne sa začal zaoberať i tvorbou betlehemských kyjakov a ozembuchov. Prvé informácie o spracovávaní dreva a rezbárstve získaval od svojich priateľov, neskôr si vedomosti dopĺňal a rozširoval štúdiom najmä staršej odbornej literatúry. Cenné poznatky o metódach výroby rôznych druhov ľudových umeleckých výrobkov zo 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a