V roku 2009 sa zúčastnil na výstavách v Colorado Springs v USA, v roku 2010 vo Fínsku v Tampere, v r. 2012 v škótskom Glasgove a vlani v bulharskej Sofii. Pre Rožňavčanov bude asi najznámejšia pamätná tabuľa, zobrazujúca pápeža Jána Pavla II., ktorú odhalili v septembri 2004 na priečelí budovy Biskupského úradu v Rožňave z príležitosti návštevy Sv. Otca v Rožňave v roku 2003.
Je autorom množstva pamätných a zberateľských mincí, medailí, plakiet a pamätných tabúľ, ktoré neraz získali hodnotné ocenenia. V roku 2008 získal Cenu primátora mesta Rožňava a v roku 2011 Cenu mesta Rožňava.
Ako pán Mitura uviedol, on osobne je najviac hrdý na Cikkerovu mincu, ktorú vyhotovil k 100. výročiu narodenia hudobného skladateľa Jána Cikkera, ktorá bola zaradená medzi 10 najkrajších mincí na svete v kategórii striebro v Berlíne v roku 2012.
Na vernisáži výstavy sa autor vyjadril, že by vo svojej práci rád pokračoval aj naďalej a vytvoril ešte množstvo jedinečných umeleckých diel a my mu k tomu prajeme pevné zdravie, veľa energie a množstvo dobrých nápadov.
Výstava predstavujúca výber z jeho celoživotnej tvorby potrvá do 30. mája 2015.
Csaba Urban


























Výstavu výtvarníka a medailéra PhDr. Klimenta Mituru v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave otvorili dňa 7. mája 2015 už po druhýkrát, tentoraz pri príležitosti jeho životného jubilea – 75 rokov. Na slávnostnej vernisáži po vystúpení folklórneho súboru Haviar privítala hostí v mene Baníckeho múzea Mgr. Gabriella Badin. O živote a tvorbe pána Mituru poinformoval prítomných pán Štefan Gerža, ako jeho dlhoročný osobný priateľ, ktorý bol zároveň aj iniciátorom tejto výstavy.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a