a súčasne odborne garantovaná ponuka aktivít galerijnej pedagogiky (komentované prehliadky, tvorivé dielne, odborné prednášky a kritické diskusie), ktoré verejnosti priblížia tvorbu zúčastnených autorov, ale aj všeobecnejšiu problematiku súčasného výtvarného umenia. Tieto stretnutia s reflexiou výtvarného umenia sú neoddeliteľnou súčasťou realizovaného projektu a ich cieľom je iniciovať výchovu k umeniu a výchovu umením. K projektu patrí aj tvorba obrazovo-textového katalógu celého podujatia v podobe odbornej neperiodickej publikácie s dokumentačným fotografickým materiálom naviazaným na prezentované aktivity. Dôležitým cieľom projektu je iniciácia vzniku siete kooperúcich inštitúcií z prostredia súčasného výtvarného umenia s dôrazom na propagačno-pedagogickú líniu projektu.
Názov Rožňavské radiály sme zvolili s ohľadom na fakt, že Rožňava je síce okresné mesto s významnou kultúrnou minulosťou, ale na mape súčasného výtvarného umenia sa nachádza skôr v pozícii periférie. Tento smutný fakt veľmi nemení ani konštatovanie, že Rožňava a jej blízke okolie je rodiskom, či "domovskou adresou" pomerne vysokého počtu súčasných etablovaných výtvarných tvorcov staršej (napr. Erna Masarovičová), strednej (napr. Adam Szentpétery), a najmä najmladšej generácie (napr. Dávid Baffi, Erik Šille, Vlasta Žáková).
Výraz "radiála", ktorý v názve projektu označuje spojnicu medzi "stredom" a "okrajom", má zdôrazňovať a prehĺbiť význam vzniku dôležitých sieťových prepojení medzi centrami a perifériami, a to prepojení obojsmerných. Rožňava je mesto s výrazným a poľutovaniahodne nevyužitým ľudským potenciálom a to nielen v rámci najmladších generácií, v ktorých bol vždy záujem, ak nie priamo "hlad", po kultúrnej produkcii presahujúcej štandardnú ponuku masových komunikačných prostriedkov. Je pochopiteľné, a na tomto mieste aj zbytočne zdôrazňované, že takáto potreba nemohla a ani naďalej nemôže byť saturovaná z výhradne miestnych zdrojov.
Súčasťou a druhým plánom projektu Rožňavské radiály je preto vytvorenie aktívnych partnerských sieťových prepojení, zabezpečujúcich vzájomnú spoluprácu a participáciu medzi subjektami a inštitúciami slovenského "sveta umenia". Konkrétne pôjde o zosieťovanie a spoluprácu najmä medzi Galériou Baníckeho múzea v Rožňave a vysokými výtvarnými školami, predovšetkým v oblasti zabezpečenia teoreticko-kritickej reflexie, galerijnej pedagogiky a v ďalšej organizačno-odbornej podpore pripravovaných výstav. Plánovaná je spolupráca so všetkými tromi výtvarnými vysokými školami. Prioritná orientácia na vysoké školy je spôsobená jednak geografickou blízkosťou Fakulty umení Technickej Univerzity v Košiciach, ale najmä personálnymi (opäť rodáckymi) prepojeniami na Katedru teórie a dejín umenia Vysokej školy výtvarného umenia v Bratislave. Zo zoznamu partnerov nebude vynechaná ani Akadémia umení v Banskej Bystrici. Predpokladáme, že zoznam partnerov a spolupracovníkov v kooperačnej sieti sa bude v priebehu realizácie projektu rozširovať o ďalšie subjekty a inštitúcie slovenského výtvarno-umeleckého prostredia.
Projekt Rožňavské radiály je realizovaný vďaka finančnej podpore Ministerstva kultúry SR.
Slávnostná vernisáž projektu Rožňavské radiály a zároveň aj prvej pilotnej výstavy TRAJA Z JEDNÉHO MESTA, na ktorú si Vás všetkých dovoľujem srdečne pozvať, sa uskutoční 18. 7. 2013 o 17.00 hod. vo výstavných priestoroch Galérie Baníckeho múzea na Námestí baníkov 25 v Rožňave. Vystavujúci sú mladí renomovaní a na slovenskej výtvarnej scéne etablovaní tvorcovia - rožňavskí rodáci Vlasta Žáková, David Baffi a Erik Šille. Tešíme sa na Vašu účasť a spoločné dobrodružstvá vo svete výtvarného umenia!
Za organizátorov projektu
riaditeľ Baníckeho múzea
Mgr. Jozef Csobádi
RÁMCOVÝ PROGRAM VÝSTAVNÝCH PODUJATÍ:
1 - výstava: 18. júl - 15. august 2013
TRAJA Z JEDNÉHO MESTA
Vystavujúci: Mgr.Art. Dávid Baffi, Mgr.Art. Erik Šille, Mgr.Art. Vlasta Žáková
Teoretická reflexia: Mgr. Norbert Lacko
2 - výstava: 15. august - 12. september 2013
POSTFOTOGRAFIKA
Vystavujúci: Mgr.Art. Róbert Makar, ArtD., Mgr.Art. Rastislav Sedlačík, ArtD., Mgr.Art. Kateřina Václavková
Teoretická reflexia: Mgr. Silvia L. Čúzyová, PhD.
3 - výstava: 12. september - 10. október 2013
GEOMETRIA A GEOMETRIZMY
Vystavujúci: Mgr.Art. Peter Králik, doc. Adam Szentpétery, akad. mal., Mgr.Art. Ján Vasilko
Teoretická reflexia: Mgr. Ľuba Belohradská
4 - výstava: 10. október - 7. november 2013
DOMÁCE VIDEO
Vystavujúci: Mgr.Art. Enrik Bistika, Mgr.art. Peter Barényi, Mgr.Art. Pavlína Fichta Čierna
Teoretická reflexia: Mgr. art. Nóra Ružičková, ArtD.
.
5 - výstava: 7. november - 28. november 2013
MEDZIMÉDIÁ
Vystavujúci: prof. Daniel Fischer, akad. mal., Mgr.Art. Martin Špirec, Rastislav Podhorský
Teoretická reflexia: Mgr. Jana Geržová
6- výstava: 28. november 2013 - 20. december 2014
PREDČASNÁ RETROSPEKTÍVA
Vystavujúci: Mgr.Art. Radovan Čerevka, Mgr.Art. Tomáš Makara, Mgr.Art. Peter Vrábeľ
Teoretická reflexia: Mgr. Ivana Komanická, PhD.
REALIZÁTOR PROJEKTU:
Banícke múzeum v Rožňave
Námestie baníkov 25, 048 01, Rožňava
Kontaktná osoba: Mgr. Jozef Csobádi – riaditeľ múzea
e-mail:
tel.: 058 / 734 37 10, fax.: 058 / 788 11 22
www.banmuz.sk
INICIÁTOR A SPOLUREALIZÁTOR PROJEKTU:
Otvor dvor o. z.
Čučmianska 19, 048 01 Rožňava
Kontaktná osoba: Rado Kovács - tel.: 0908 356 219
Tomáš Székely - tel.: 0905 950724
e-mail:
http://otvordvor.wordpress.com/
https://www.facebook.com/OtvorDvor
PARTNER PROJEKTU:
Vysoká škola výtvarných umení
Hviezdoslavovo nám. 18, 814 37 Bratislava 1
Kontaktná osoba pre projekt Rožňavské radiály:
Mgr. Norbert Lacko
e.mail:
tel.: 0908 520 720
www.vsvu.sk
{jcomments on}
































Banícke múzeum v Rožňave, Galéria Baníckeho múzea v Rožňave, Občianske združenie Otvor dvor, Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, vystavujúci umelci a prizvaní teoretici výtvarného umenia si Vám dovoľujú predstaviť projekt: ROŽŇAVSKÉ RADIÁLY - Cyklus výstav súčasného umenia pre Galériu Baníckeho múzea v Rožňave.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-