Banícke múzeum v Rožňave, Galéria Baníckeho múzea v Rožňave, Občianske združenie Otvor dvor, Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, vystavujúci umelci a prizvaní teoretici výtvarného umenia si Vám dovoľujú predstaviť projekt: ROŽŇAVSKÉ RADIÁLY - Cyklus výstav súčasného umenia pre Galériu Baníckeho múzea v Rožňave. a súčasne odborne garantovaná ponuka aktivít galerijnej pedagogiky (komentované prehliadky, tvorivé dielne, odborné prednášky a kritické diskusie), ktoré verejnosti priblížia tvorbu zúčastnených autorov, ale aj všeobecnejšiu problematiku súčasného výtvarného umenia. Tieto stretnutia s reflexiou výtvarného umenia sú neoddeliteľnou súčasťou realizovaného projektu a ich cieľom je iniciovať výchovu k umeniu a výchovu umením. K projektu patrí aj tvorba obrazovo-textového katalógu celého podujatia v podobe odbornej neperiodickej publikácie s dokumentačným fotografickým materiálom naviazaným na prezentované aktivity. Dôležitým cieľom projektu je iniciácia vzniku siete kooperúcich inštitúcií z prostredia súčasného výtvarného umenia s dôrazom na propagačno-pedagogickú líniu projektu.
Názov Rožňavské radiály sme zvolili s ohľadom na fakt, že Rožňava je síce okresné mesto s významnou kultúrnou minulosťou, ale na mape súčasného výtvarného umenia sa nachádza skôr v pozícii periférie. Tento smutný fakt veľmi nemení ani konštatovanie, že Rožňava a jej blízke okolie je rodiskom, či "domovskou adresou" pomerne vysokého počtu súčasných etablovaných výtvarných tvorcov staršej (napr. Erna Masarovičová), strednej (napr. Adam Szentpétery), a najmä najmladšej generácie (napr. Dávid Baffi, Erik Šille, Vlasta Žáková).
Výraz "radiála", ktorý v názve projektu označuje spojnicu medzi "stredom" a "okrajom", má zdôrazňovať a prehĺbiť význam vzniku dôležitých sieťových prepojení medzi centrami a perifériami, a to prepojení obojsmerných. Rožňava je mesto s výrazným a poľutovaniahodne nevyužitým ľudským potenciálom a to nielen v rámci najmladších generácií, v ktorých bol vždy záujem, ak nie priamo "hlad", po kultúrnej produkcii presahujúcej štandardnú ponuku masových komunikačných prostriedkov. Je pochopiteľné, a na tomto mieste aj zbytočne zdôrazňované, že takáto potreba nemohla a ani naďalej nemôže byť saturovaná z výhradne miestnych zdrojov.
Súčasťou a druhým plánom projektu Rožňavské radiály je preto vytvorenie aktívnych partnerských sieťových prepojení, zabezpečujúcich vzájomnú spoluprácu a participáciu medzi subjektami a inštitúciami slovenského "sveta umenia". Konkrétne pôjde o zosieťovanie a spoluprácu najmä medzi Galériou Baníckeho múzea v Rožňave a vysokými výtvarnými školami, predovšetkým v oblasti zabezpečenia teoreticko-kritickej reflexie, galerijnej pedagogiky a v ďalšej organizačno-odbornej podpore pripravovaných výstav. Plánovaná je spolupráca so všetkými tromi výtvarnými vysokými školami. Prioritná orientácia na vysoké školy je spôsobená jednak geografickou blízkosťou Fakulty umení Technickej Univerzity v Košiciach, ale najmä personálnymi (opäť rodáckymi) prepojeniami na Katedru teórie a dejín umenia Vysokej školy výtvarného umenia v Bratislave. Zo zoznamu partnerov nebude vynechaná ani Akadémia umení v Banskej Bystrici. Predpokladáme, že zoznam partnerov a spolupracovníkov v kooperačnej sieti sa bude v priebehu realizácie projektu rozširovať o ďalšie subjekty a inštitúcie slovenského výtvarno-umeleckého prostredia.
Projekt Rožňavské radiály je realizovaný vďaka finančnej podpore Ministerstva kultúry SR.
Slávnostná vernisáž projektu Rožňavské radiály a zároveň aj prvej pilotnej výstavy TRAJA Z JEDNÉHO MESTA, na ktorú si Vás všetkých dovoľujem srdečne pozvať, sa uskutoční 18. 7. 2013 o 17.00 hod. vo výstavných priestoroch Galérie Baníckeho múzea na Námestí baníkov 25 v Rožňave. Vystavujúci sú mladí renomovaní a na slovenskej výtvarnej scéne etablovaní tvorcovia - rožňavskí rodáci Vlasta Žáková, David Baffi a Erik Šille. Tešíme sa na Vašu účasť a spoločné dobrodružstvá vo svete výtvarného umenia!
Za organizátorov projektu
riaditeľ Baníckeho múzea
Mgr. Jozef Csobádi
RÁMCOVÝ PROGRAM VÝSTAVNÝCH PODUJATÍ:
1 - výstava: 18. júl - 15. august 2013
TRAJA Z JEDNÉHO MESTA
Vystavujúci: Mgr.Art. Dávid Baffi, Mgr.Art. Erik Šille, Mgr.Art. Vlasta Žáková
Teoretická reflexia: Mgr. Norbert Lacko
2 - výstava: 15. august - 12. september 2013
POSTFOTOGRAFIKA
Vystavujúci: Mgr.Art. Róbert Makar, ArtD., Mgr.Art. Rastislav Sedlačík, ArtD., Mgr.Art. Kateřina Václavková
Teoretická reflexia: Mgr. Silvia L. Čúzyová, PhD.
3 - výstava: 12. september - 10. október 2013
GEOMETRIA A GEOMETRIZMY
Vystavujúci: Mgr.Art. Peter Králik, doc. Adam Szentpétery, akad. mal., Mgr.Art. Ján Vasilko
Teoretická reflexia: Mgr. Ľuba Belohradská
4 - výstava: 10. október - 7. november 2013
DOMÁCE VIDEO
Vystavujúci: Mgr.Art. Enrik Bistika, Mgr.art. Peter Barényi, Mgr.Art. Pavlína Fichta Čierna
Teoretická reflexia: Mgr. art. Nóra Ružičková, ArtD.
.
5 - výstava: 7. november - 28. november 2013
MEDZIMÉDIÁ
Vystavujúci: prof. Daniel Fischer, akad. mal., Mgr.Art. Martin Špirec, Rastislav Podhorský
Teoretická reflexia: Mgr. Jana Geržová
6- výstava: 28. november 2013 - 20. december 2014
PREDČASNÁ RETROSPEKTÍVA
Vystavujúci: Mgr.Art. Radovan Čerevka, Mgr.Art. Tomáš Makara, Mgr.Art. Peter Vrábeľ
Teoretická reflexia: Mgr. Ivana Komanická, PhD.
REALIZÁTOR PROJEKTU:
Banícke múzeum v Rožňave
Námestie baníkov 25, 048 01, Rožňava
Kontaktná osoba: Mgr. Jozef Csobádi – riaditeľ múzea
e-mail:
tel.: 058 / 734 37 10, fax.: 058 / 788 11 22
www.banmuz.sk
INICIÁTOR A SPOLUREALIZÁTOR PROJEKTU:
Otvor dvor o. z.
Čučmianska 19, 048 01 Rožňava
Kontaktná osoba: Rado Kovács - tel.: 0908 356 219
Tomáš Székely - tel.: 0905 950724
e-mail:
http://otvordvor.wordpress.com/
https://www.facebook.com/OtvorDvor
PARTNER PROJEKTU:
Vysoká škola výtvarných umení
Hviezdoslavovo nám. 18, 814 37 Bratislava 1
Kontaktná osoba pre projekt Rožňavské radiály:
Mgr. Norbert Lacko
e.mail:
tel.: 0908 520 720
www.vsvu.sk
{jcomments on}
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.