„objekt a inštalácia“ otvorenosť systému, nezávislosť a dištanc spojené so zodpovednou formou dialógu „paradoxy textilu“ – akumulácie a inštalácie fragmentov historických textílií, vlákien, ale aj banálnych predmetov – každodenností a ich interpretácie ...ako stopy našej existencie a kooperácie. Drobnosti z domácností, ktoré Eve Cisárovej Minárikovej ako zberateľke starých textílií prinášali ľudia, vkladá do nových súvislostí a tvorí „pocty“, niekedy ironické, niekedy hravé a úsmevné, s podtextami genrovej poetiky, niekedy až na hranici civilizačnej a sémantickej sondy. Radosť a očarenie je však prítomné ustavične... V šesťdesiatych rokoch 20. storočia umenie textilu prekonalo prevratné zmeny – tradičné materiály a techniky sa rozširujú o nekonečné množstvo nových aj tradičných materiálov a techník a textilné dielo – tradičný „gobelín“ sa vyväzuje z funkcie luxusného doplnku vznešených interiérov a z oblasti umelecko-remeselnej produkcie vstupuje do kontextu tzv. voľného výtvarného umenia. To je presne tá doba, keď sa mení vymedzenie umeleckého diela vôbec, ktoré prináša pop art, enviromentálne umenie, performance, minimal art, konceptuálne umenie, land art, informel, arte povera a ďalšie tendencie, ktoré rozširujú, aj spochybňujú odkaz výtvarnej moderny. Paradoxne je to doba, keď textilné umenie, náročné na technické spracovanie a remeselnú bravúru stráca svoje opodstatnenie v rýchlej dobe reprodukčných techník a masovej spotreby. Na druhej strane sa stáva textil, azda najrozšírenejší materiál našej civilizácie, zdrojom nového jazyka umenia – objekty Roy Raushenberga, C. Oldenburga, Morrisa, Beuysa, Christa už od polovice 50. rokov na najprestížnejších výstavách odkazovali na predmety a materiály každodenného života... Hľadanie novej identity umenia otvára nové väzby umenia a prírody, civilizácie – exotizmus a folklorizmus, ako ho poznáme zo secésnych salónov už nie je témou úniku z civilizácie, ale hľadaním vlastnej cesty, pravdivosti umenia....
Oslobodenie od tradičných kánonov sa aj v „špecializovanej“ oblasti textilného umenia prejavilo obrovským rozmachom ... Eva práve v tomto období prichádza na brnenskú Strednú priemyslovú školu textilnú, kde mala vynikajúcich pedagógov, ako bol, dnes už nebohý Bohdan Mrázek, Karel Veleba a Jinřich Vohánka, dlhoročný šéf dielní vo V:M. Na doporučenie Bohdana Mrázka sa rozhodla pokračovať v štúdiu na VŠVU a tam sa započala venovať, popri štúdiu maľby autorskému tkaniu.
Eva Cisárová-Mináriková, nar.16.12.1945 v Cíferi.1961 - 1965 štúdium na Strednej priemyselnej škole textilnej v Brne (textilná designatúra u prof. Bohdana Mrázka)
1966 - 1972 štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (voľná maľba a gobelín u prof. Petra Matejku)
1972 - 1990 v slobodnom povolaní, venuje sa textilnej tvorbe; vystavuje na výstavách československej tapisérie doma a v zahraničí, v r. 1978, v r.1985 a v r.1993 medzinárodná jury vybrala jej práce na Trienále textilu v Lodži,
1990 – 2008 pedagogické pôsobenie na VŠVU (od r.1992 docent, od 2002 mimoriadny profesor) založila ateliér Voľnej textilnej tvorby, od r.1995 zaviedla predmet reštaurovanie textilu, dejiny textilu, staré textilné techniky; usporiadala 22 výstav ateliéru v galériách na Slovensku a v Čechách, 19 zahraničných a domácich exkurzií, 11 medzinárodných workshopov a sympózií.
Od r. 1997 pracuje v ETN (European Textile Network) na projekte Európskych ciest textilu a ako národný konzultant pre Trienále textilu v Lodži.
Okrem vlastnej tvorby sa venuje výskumu historických a etnických textílií.(Celoživotný výskum tvorby Márie Hollósy).
Vystavovala na viac ako 200 výstavách kolektívnych a 15 samostatných.
Jej tvorba je zastúpená v galériách a zbierkach doma aj zahraničí.
Výstava Evy Cisárovej - Minárikovej v Rimavskej Sobote potrvá do 7. 12. 2012.
{jcomments on}
































V Mestskej galérii v Rimavskej Sobote je od 9. novembra 2012 inštalovaná výstava Evy Cisárovej-Minárikovej pod názvom Textilné paradoxy. Priblížme si v krátkosti tvorbu spomínanej autorky. Umenie Evy Cisárovej-Minárikovej predstavuje výnimočný fenomén, v ktorom sa spája kultivovaný výtvarný prejav s imponujúcou teoretickou fundovanosťou a senzitívnym reflektovaním súčasnej doby.
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-