položili základy predpokladu baníctva v tomto regióne. Starobylé banícke mesto Rožňava bolo ako obec prvý raz spomínané v roku 1291 pod názvom Rosnoubana.
Do mesta v 11. a 13. storočí prichádzali baníci z oblastí Durínska, Sliezska a Saska, aby zveľadili toto povolanie. Rozkvet baníctva nastal najmä ťažbou striebra, ktorá priaznivo ovplyvnila životnú úroveň baníkov s udelenými výsadami. V charitatívnej, na náboženskom základe pôsobiacej organizácii nazvanej bratský spolok boli združení malí ťažiari a nemajetní baníci. Tento spolok dal pravdepodobne namaľovať aj vystavený unikátny braz – tabuľovú maľbu z roku 1513 predstavujúcu Sv. Annu Samotretiu, (latinsky Metercia).
V pozadí obrazu sú prezentované všetky druhy baníckej práce počnúc zameriavaním banského poľa až po dopravu rudy.
Druhá výstava, ktorú v SNM-Múzeu kultúry Maďarov na Slovensku pripravili kurátori z Baníckeho múzea v Rožňave, má názov Kúzlo liatiny. Jej témou je železo a jeho spracovanie na území Slovenska. Ložiská železných rúd Slovenského rudohoria sa začali intenzívne ťažiť v 13. storočí. Začiatkom 14. storočia s využitím vodnej sily boli v dolinách Slovenského rudohoria postavené vyššie taviace pece a hámre na spracovanie železa. Vybudované pece sa udržali takmer pol tisícročia a železiarne zásobovali železom celé Uhorsko.
Obe výstavy cyklu Gemer sú sprístupnené v Slovenskom národnom múzeu-Múzeu kultúry Maďarov na Slovensku od 17. februára do 28. apríla denne okrem utorka od 10.00 do 17.00 h.
(Tlačová správa SNM)
{jcomments on}
streda, 16 február 2011 14:29
Unikátny obraz - Rožňavská Metercia - previezli do Bratislavy aj kvôli výstave Kúzlo liatiny Doporučený
Napísal(a) TS SNM
Slovenské národné múzeum-Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku otvorí vo februári tematický výstavný cyklus s názvom Gemer. Prvé dve výstavy Rožňavská Metercia a Kúzlo liatiny, ktoré boli pripravené v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave – Kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja, sú sprístupnené od 17. februára 2011 v priestoroch múzea na Žižkovej ulici 18 v Bratislave.
Cieľom výstavy Rožňavská Metercia je prezentovať laickej aj odbornej verejnosti históriu gemerského baníctva. Južné výbežky Spišsko-gemerského Rudohoria s bohatými nálezmi vzácnych rúd
Zverejnené v
Výstavy



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a