položili  základy  predpokladu  baníctva  v tomto  regióne.  Starobylé  banícke mesto Rožňava bolo ako obec prvý  raz spomínané v roku 1291 pod názvom Rosnoubana.
Do mesta  v 11.  a 13.  storočí  prichádzali  baníci  z oblastí  Durínska,  Sliezska  a Saska,  aby zveľadili  toto  povolanie.  Rozkvet  baníctva  nastal  najmä  ťažbou  striebra,  ktorá  priaznivo ovplyvnila  životnú úroveň baníkov  s udelenými  výsadami. V charitatívnej, na náboženskom základe  pôsobiacej  organizácii  nazvanej  bratský  spolok  boli  združení  malí  ťažiari a nemajetní baníci. Tento spolok dal pravdepodobne namaľovať aj vystavený unikátny braz  –  tabuľovú maľbu  z roku  1513  predstavujúcu  Sv.  Annu  Samotretiu,  (latinsky  Metercia).
V pozadí  obrazu  sú  prezentované  všetky  druhy  baníckej  práce  počnúc  zameriavaním banského poľa až po dopravu rudy.
Druhá  výstava,  ktorú  v  SNM-Múzeu  kultúry  Maďarov  na  Slovensku  pripravili  kurátori z Baníckeho  múzea  v  Rožňave,  má  názov  Kúzlo  liatiny.  Jej  témou  je  železo  a jeho spracovanie na území Slovenska. Ložiská železných  rúd Slovenského  rudohoria sa začali intenzívne  ťažiť  v 13.  storočí.  Začiatkom  14.  storočia  s využitím  vodnej  sily  boli  v dolinách Slovenského  rudohoria  postavené  vyššie  taviace  pece  a hámre  na  spracovanie  železa. Vybudované  pece  sa  udržali  takmer  pol  tisícročia  a železiarne  zásobovali  železom  celé Uhorsko.
Obe  výstavy  cyklu Gemer  sú  sprístupnené  v Slovenskom  národnom múzeu-Múzeu  kultúry Maďarov na Slovensku od 17. februára do 28. apríla denne okrem utorka od 10.00 do 17.00 h.
(Tlačová správa SNM)

{jcomments on}