Unikátny obraz - Rožňavská Metercia - previezli do Bratislavy aj kvôli výstave Kúzlo liatiny Doporučený
Napísal(a) TS SNM
Slovenské národné múzeum-Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku otvorí vo februári tematický výstavný cyklus s názvom Gemer. Prvé dve výstavy Rožňavská Metercia a Kúzlo liatiny, ktoré boli pripravené v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave – Kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja, sú sprístupnené od 17. februára 2011 v priestoroch múzea na Žižkovej ulici 18 v Bratislave.
Cieľom výstavy Rožňavská Metercia je prezentovať laickej aj odbornej verejnosti históriu gemerského baníctva. Južné výbežky Spišsko-gemerského Rudohoria s bohatými nálezmi vzácnych rúd
Do mesta v 11. a 13. storočí prichádzali baníci z oblastí Durínska, Sliezska a Saska, aby zveľadili toto povolanie. Rozkvet baníctva nastal najmä ťažbou striebra, ktorá priaznivo ovplyvnila životnú úroveň baníkov s udelenými výsadami. V charitatívnej, na náboženskom základe pôsobiacej organizácii nazvanej bratský spolok boli združení malí ťažiari a nemajetní baníci. Tento spolok dal pravdepodobne namaľovať aj vystavený unikátny braz – tabuľovú maľbu z roku 1513 predstavujúcu Sv. Annu Samotretiu, (latinsky Metercia).
V pozadí obrazu sú prezentované všetky druhy baníckej práce počnúc zameriavaním banského poľa až po dopravu rudy.
Druhá výstava, ktorú v SNM-Múzeu kultúry Maďarov na Slovensku pripravili kurátori z Baníckeho múzea v Rožňave, má názov Kúzlo liatiny. Jej témou je železo a jeho spracovanie na území Slovenska. Ložiská železných rúd Slovenského rudohoria sa začali intenzívne ťažiť v 13. storočí. Začiatkom 14. storočia s využitím vodnej sily boli v dolinách Slovenského rudohoria postavené vyššie taviace pece a hámre na spracovanie železa. Vybudované pece sa udržali takmer pol tisícročia a železiarne zásobovali železom celé Uhorsko.
Obe výstavy cyklu Gemer sú sprístupnené v Slovenskom národnom múzeu-Múzeu kultúry Maďarov na Slovensku od 17. februára do 28. apríla denne okrem utorka od 10.00 do 17.00 h.
(Tlačová správa SNM)
{jcomments on}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.