storočia prostredníctvom dotáciami podporených projektov.
Predmetom mesiaca august je zreštaurované dielo Jána KOLLÁRA: Staroitalia slavjanská aneb objevy a důkazy živlů slavských v zeměpisu, v dějinách a v bájesloví, zvláště v řeči a literatuře nejdávnejších vlaských a sousedních kmenů... Knihu v češtine vydala Císařská královská dvorská a státní tiskáren vo Viedni v roku 1853 v rozsahu 884 strán. Kniha je viazaná v polopergamenovej väzbe s aplikovaným titulným listom na knižných doskách, vytlačená na strojový papier, zošitý do formy neorezaného knižného bloku.
Dielo pochádza z významného knižného celku, uchovávaného v múzeu – z Daxnerovej knižnice. Jedná sa o osobnú knižnicu publicistu, kultúrneho pracovníka a bankového riaditeľa Ivana Daxnera z Tisovca. Ivan Daxner bol synom Štefana Marka Daxnera.
Knihu odborne zreštaurovali študenti odboru konzervátorské a reštaurátorské práce Strednej priemyselnej školy S. Stankovianskeho v Banskej Štiavnici, pod odborným vedením pedagógov, členov Komory reštaurátorov na Slovensku: Mgr.Art. Štefanom Kockom a Mgr. Radovanom Blahom. Komplexné reštaurovanie tlače sa udialo so zreteľom na zachovanie autenticity, pôvodnosti a špecifickosti knižnej väzby. Pre zreštaurovanú knihu bol vytvorený ochranný obal.
Podrobný popis a fotografie reštaurátorských prác obsahuje technologická dokumentácia o reštaurovanom diele, ktorá je súčasťou vystaveného predmetu mesiaca august.
Tlačovú správu pripravila: Mgr. Iveta Krnáčová


























V mesiaci august bude Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote vystavovať odborne zreštaurovanú starú tlač z knižnice múzea – dielo Jána KOLLÁRA: Staroitalia slavjanská... Knihu v češtine vydala Císařská královská dvorská a státní tiskáren vo Viedni v roku 1853. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a