Stretnúť sa s ním môžeme po celom Gemeri - Malohonte. Obýva ľudské sídla s poľnohospodárskou krajinou, ale aj priemyselné zóny. Súvislým lesom sa vyhýba, nežije ani v obciach obklopených rozsiahlymi lesmi. Je stálym druhom. Hniezdi v dutinách, štrbinách budov, ale zriedkavo aj na stromoch aj trikrát ročne. V jednej znáške býva 4 – 6 vajíčok, ktoré zahrievajú striedavo obaja rodičia. Spoločne sa starajú aj o mláďatá.Živí sa prevažne rastlinnou potravou – semenami, zrnom, ovocím, púčikmi kvetov a zvyškami ľudskej potravy. Mláďatá sú však kŕmené hmyzom a v tomto období sa ním živia aj dospelé vtáky.
Počet vrabcov domových za posledné desaťročia v Európe, hlavne západnej, rapídne klesá. Príčiny tohto poklesu nie sú celkom známe, prispieva však k tomu viacero faktorov, napríklad poľné monokultúry, chemizácia v poľnohospodárstve – používanie insekticídnych a herbicídnych prípravkov, pokles chovu hydiny na dedinách a zmena spôsobu ich kŕmenia, prenasledovanie a ubúdanie hniezdnych možností. Podporiť ich môžeme aj vysádzaním a zachovávaním hustých krovín v blízkosti obydlí a hospodárskych dvorov, vyvesením hniezdnych búdok, zimným prikrmovaním a používaním extenzívnych poľnohospodárskych techník.
Mgr. Monika Gálffyová
{jcomments on}

































Súčasťou zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sú aj zbierkové predmety z oblasti prírodných vied. Dva z nich, dermoplastické preparáty samca a samice vrabca domového získané v roku 2008, sú predmetmi mesiaca apríl.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a