(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – reportáž) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave a Mesto Rožňava pripravili pre širokú verejnosť v rámci Dní mesta Rožňava v piatok 19.9.2014 výstavu insitnej maliarky z Padiny (Srbsko) Anny Kotvašovej pod názvom Vybájené sedliacke dvory. Nasledujúci pracovný deň som o budúcej možnej výstave informovala v knižnici a taktiež primátora mesta Rožňava Pavla Burdigu, ktorý ochotne a rád prijal toto podujatie a začlenil ho do programu akcií Dni mesta 2014. A nielen to. Na otvorení výstavy v piatok 19.9.2014 sa zúčastnili spolu s ním aj zahraničné delegácie partnerských miest z Poľska, Maďarska, Srbska. Podujatie začalo spevom a hrou na fujare v podaní pána Ivana Nemčoka, vedúceho folklórneho súboru Haviarik. Po krátkom úvode dostala priestor pani Kotvašová, autorka vystavovaných obrazov, aby prítomným porozprávala o svojej tvorbe a insitnom umení. Výstavu následne otvoril primátor mesta pán Burdiga.
Anna Kotvašová sa narodila a žije v Srbsku v Padine. Ešte pred samotnou výstavou mi prezradila, že v rodine peniaze nemali a tak nemohla ísť študovať. „Až od otcovho brata som sa zoznámila s plátnom a farbami a on ma v tom začal podporovať. Tak som sa dala na maľovanie v dosť pokročilom veku. Najradšej maľujem slnečnice, morky, tekvice, rodný sedliacky dvor a všetko, čo k tomu patrí,“ povedala pani Kotvašová.
Každodenný život na dedine, dedinskom dvore, spomienky na detstvo, vinica, tekvice, slnečnice, kukurice, hydina a hlavne morky a krásne pestré farby na obrazoch menších i väčších rozmerov, to charakterizuje túto úspešnú insitnú maliarku zo Srbska.
Je členkou Múzea insitného umenia v Jagodine, DUK umeleckej „kolonie“. Pravidelne sa zúčastňuje aj na výtvarných „koloniach“ v Arandelovci, Budve, Zablji, Novom Sade, ale aj na Slovensku, ako napr. vo Vysokých Tatrách, v Podjavorníku, vo Vyhniach, v Bielych Vodách, Lome nad Rimavicou...
Naivné umenie - insitné umenie patrí do kategórie neprofesionálneho výtvarného prejavu, ktorého tvorcovia vychádzajú z osobitého chápania sveta, sledujú vlastné citové obohatenie bez ohľadu na vývojové tendencie estetických kritérií a noriem. Odlišné sú aj ich vzťahy k realite, ktoré sa pohybujú od úsilia dokumentovať reálnu skutočnosť (naivní realisti), cez voľnejšie inšpirácie vlastnou fantáziou. Vo vzťahu k ľudovému umeniu možno naivné umenie chápať ako prejav čistej individuality.
Prijmite pozvanie na výstavu obrazov maliarky Anny Kotvašovej zo Srbska - Padiny do priestorov Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, Lipová ul. 3 v rámci výpožičných hodín, ktorá potrvá do 31.10.2014. Vstup je voľný.
Tatiana Bachňáková
http://foto.kniznica-rv.sk/?kniznica/20140919_srbsko/
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.