Nasledujúci pracovný deň som o budúcej možnej výstave informovala v knižnici a taktiež primátora mesta Rožňava Pavla Burdigu, ktorý ochotne a rád prijal toto podujatie a začlenil ho do programu akcií Dni mesta 2014. A nielen to. Na otvorení výstavy v piatok 19.9.2014 sa zúčastnili spolu s ním aj zahraničné delegácie partnerských miest z Poľska, Maďarska, Srbska. Podujatie začalo spevom a hrou na fujare v podaní pána Ivana Nemčoka, vedúceho folklórneho súboru Haviarik. Po krátkom úvode dostala priestor pani Kotvašová, autorka vystavovaných obrazov, aby prítomným porozprávala o svojej tvorbe a insitnom umení. Výstavu následne otvoril primátor mesta pán Burdiga.
Anna Kotvašová sa narodila a žije v Srbsku v Padine. Ešte pred samotnou výstavou mi prezradila, že v rodine peniaze nemali a tak nemohla ísť študovať. „Až od otcovho brata som sa zoznámila s plátnom a farbami a on ma v tom začal podporovať. Tak som sa dala na maľovanie v dosť pokročilom veku. Najradšej maľujem slnečnice, morky, tekvice, rodný sedliacky dvor a všetko, čo k tomu patrí,“ povedala pani Kotvašová.
Každodenný život na dedine, dedinskom dvore, spomienky na detstvo, vinica, tekvice, slnečnice, kukurice, hydina a hlavne morky a krásne pestré farby na obrazoch menších i väčších rozmerov, to charakterizuje túto úspešnú insitnú maliarku zo Srbska.
Je členkou Múzea insitného umenia v Jagodine, DUK umeleckej „kolonie“. Pravidelne sa zúčastňuje aj na výtvarných „koloniach“ v Arandelovci, Budve, Zablji, Novom Sade, ale aj na Slovensku, ako napr. vo Vysokých Tatrách, v Podjavorníku, vo Vyhniach, v Bielych Vodách, Lome nad Rimavicou...
Naivné umenie - insitné umenie patrí do kategórie neprofesionálneho výtvarného prejavu, ktorého tvorcovia vychádzajú z osobitého chápania sveta, sledujú vlastné citové obohatenie bez ohľadu na vývojové tendencie estetických kritérií a noriem. Odlišné sú aj ich vzťahy k realite, ktoré sa pohybujú od úsilia dokumentovať reálnu skutočnosť (naivní realisti), cez voľnejšie inšpirácie vlastnou fantáziou. Vo vzťahu k ľudovému umeniu možno naivné umenie chápať ako prejav čistej individuality.
Prijmite pozvanie na výstavu obrazov maliarky Anny Kotvašovej zo Srbska - Padiny do priestorov Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, Lipová ul. 3 v rámci výpožičných hodín, ktorá potrvá do 31.10.2014. Vstup je voľný.
Tatiana Bachňáková
http://foto.kniznica-rv.sk/?kniznica/20140919_srbsko/

































(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – reportáž) – Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave a Mesto Rožňava pripravili pre širokú verejnosť v rámci Dní mesta Rožňava v piatok 19.9.2014 výstavu insitnej maliarky z Padiny (Srbsko) Anny Kotvašovej pod názvom Vybájené sedliacke dvory. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a