Tento rok sa do súťaže zapojilo 12 škôl z okresov Rimavská Sobota, Revúca a Poltár, ktoré poslali spolu 116 výkresov. Tie boli rozdelené do dvoch kategórií- I. kategória (1.- 4. ročník) a II. kategória (5.- 9. ročník). Zaslané práce hodnotila odborná porota v zložení: Mgr. Ibolya Mihóková a Mgr. Daniela Páneková, ktoré vyučujú výtvarnú výchovu v ZUŠ, PhDr. Oľga Bodorová - riaditeľka Gemersko - malohontského múzea, Mgr. Angelika Matúšková – historička umenia Gemersko – malohontského múzea a Mgr. Martina Mareková – absolventka Katedry etnológie a etnomuzikológie v Nitre, v súčasnosti pracuje v Gemersko – malohontskom múzeu. V každej kategórii bolo udelené prvé, druhé, tretie miesto a tri čestné uznania. V tomto roku porota udelila i cenu za kreatívne spracovanie a poňatie súťažnej témy.
Umiestnenie jednotlivých žiakov je nasledovné:
Kategória I. (1.- 4. ročník):
- 1. miesto: Alex Kozlík, 4. ročník, ZŠ Hodejov
- 2. miesto: Janka Kvandová, 2. ročník, ZŚ s MŠ Kokava nad Rimavicou
- 3. miesto: Július Kalocsai, 10 rokov, ZŠ Hodejov
- Čestné uznanie: Artur Seres, 4. ročník, ZŠ s VJM Číž
- Čestné uznanie: Pavel Illéš, 10 rokov, ZŠ Hodejov
- Čestné uznanie: Vivien Teleková, 2. ročník, ZŠ Hodejov
Kategória II. (5.- 9. ročník):
- 1. miesto: Martina Kuráková,5. ročník, ZŠ s MŠ Kokava nad Rimavicou
- 2. miesto: Dávid Oláh, 14 rokov, ZŠ Hodejov
- 3. miesto: Nikola Berenteová, 6. ročník, ZŠ s MŠ Jelšava
- Čestné uznanie: Michal Šereš, 5. ročník, Ev. ZŠ Zl. Oravcovej, Rimavská Sobota
- Čestné uznanie: Eugen Baláž, 7. roč. ZŠ RC Čerenčany
- Čestné uznanie: Katarína Kováčová, 14 rokov, ZŠ RC Čerenčany
- Čestné uznanie: Štefan Bohó, 14 rokov, ZŠ Hodejov
- Cena za kreativitu: Nikoleta Györgyová, Marcela Horváthová, Laura Bariová – ŠZŠ s VJM, Hviezdoslavova, Rimavská Sobota
Všetky zaslané detské práce budú vystavené na výstave „Romano dživipen - Rómsky život“- IX. ročník, ktorá bude otvorená 15. 6. 2011 o 15: 00 hod. v priestoroch Gemersko - malohontského múzea. V tomto roku je výstava sprístupnená pod záštitou predsedu BBSK Ing. Vladimíra Maňku až do 30. septembra 2011.
Ľudmila Pulišová

































Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote sa od 1. januára 1996, ako jedno z troch múzeí na Slovensku, špecializuje na dokumentáciu hmotnej a duchovnej kultúry Rómov v regióne Banskobystrického samosprávneho kraja. V rámci špecializácie múzeum rozširuje svoj zbierkový fond o predmety dokumentujúce rómske etnikum, realizuje semináre, výskumné úlohy a výstavy. Jednou z realizovaných výstav je Romano dživipen – Rómsky život, IX. ročník, organizovanej múzeom už od roku 1996. Výstava je zároveň aj súťažnou prehliadkou detských výtvarných prác.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a