následne odovzdal slovo pánovi Vladimírovi Považanovi, spoluautorovi výstavy, ktorý vo svojom príhovore prítomným objasnil pojem slova faleristika a stručne predstavil obsah a exponáty, ktoré sú súčasťou výstavy.
Netypická, ale o to zaujímavejšia výstava, je zameraná na faleristiku ako pomocnú historickú vedu, ktorá sa zaoberá viditeľne nosenými vyznamenaniami, ich históriou, spôsobom udeľovania či nosenia. Cieľom samotnej výstavy je predstaviť verejnosti faleristiku ako jedinečné zberateľské odvetvie.
Výstava je rozdelená do piatich samostatných tematických celkov, ktoré na seba historicky nadväzujú. Prvý vstupný celok je venovaný historickému obdobiu od trvania rakúsko-uhorskej monarchie až po koniec 1. svetovej vojny. Druhá časť je zameraná na Zemskú hasičskú jednotu. Na 2. svetovú vojnu, obdobie vojnového Slovenského štátu a Maďarského kráľovstva sa sústreďuje tretia časť výstavy. Štvrtá časť výstavy zachytáva obdobie socializmu a poslednú časť tvoria súčasné vojenské vyznamenania. Obsahovo bohatá výstava predstavuje verejnosti vyše 150 predmetov. Okrem vlastných vojenských vyznamenaní a rádov a ich miniatúr tu návštevník môže vidieť aj vyznamenania civilné. Výstava je zároveň obohatená o vzácne historické dekréty, originálne krabičky a etuje, ktoré k vyznamenaniam neodmysliteľne patria. Taktiež sa jedná o dobové fotografie vojakov a listiny ako sú preukazy, potvrdenia, stanovy, vojenské knižky, prepúšťacie dekréty z armády, vojenské a požiarnické uniformy, čiapky, prilby a iné zachované pozostalosti.
Okrem zbierok Baníckeho múzea výstavu doplnili súkromnými zbierkami pán Vladimír Považan a pán Ivan Chudý, ktorí sú členmi Slovenskej faleristickej spoločnosti a zároveň aj autormi výstavy. Svojou súkromnou zbierkou prispeli aj pán Martin Gabonay z Rožňavy a nrtm. Ivan Bernáth. Súčasné vojenské vyznamenania na výstavu zapožičali vojaci Ozbrojených síl Slovenskej republiky, a to Prápor RCHBO Rožňava, Raketometný oddiel Rožňava a Centrum výcviku Lešť, ktorým by sme touto cestou chceli Výstavu, na ktorú Vás srdečne pozývame, si môžete prísť pozrieť do priestorov Galérie Baníckeho múzea na Nám. baníkov 25 v Rožňave, počas pracovných dní v čase 8:00-16:00 hod. až do 23. apríla 2016.
Petronela Bodnárová
Foto: Janka Vaisová



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a