že rastliny mu môžu slúžiť nielen ako potrava, ale mnohé sú vhodné i na liečenie chorôb, iné zdraviu škodia, ba niektorými možno aj otráviť.“
Tieto myšlienky RNDr. Evy Sitášovej, PhD., autorky a kurátorky výstavy „Od babičky na boľačky“, si bolo možné prečítať pri jej prehliadke v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave.
Spomínanú výstavu prevzalo Banícke múzeum v Rožňave od Východoslovenského múzea v Košiciach a doplnilo ju o vlastné zbierky. V rámci výstavy sa upriamila pozornosť na liečivé rastliny, ľudové liečiteľstvo a bylinkárstvo. Táto téma zároveň vďaka pútavej forme a dôsledne spracovanej tematike prilákala do galérie návštevníkov rôznych vekových skupín.
Stále aktuálnu tematiku liečivých rastlín sa nám podarilo úspešne priblížiť verejnosti prostredníctvom rôznorodých aktivít a stretnutí s menšími skupinkami návštevníkov. Svoje si tu našli nielen jednotlivci, ale aj organizované skupiny, pre ktoré boli pripravené rozmanité múzejno-pedagogické aktivity pod vedením pracovníčok galérie Gabrielly Badin, Ingrid Liptákovej a Alžbety Pástorovej. Vekovo najmladší účastníci, žiaci základných škôl, si mohli po prehliadke výstavy prehĺbiť svoje znalosti o bylinkách vyplnením pracovných listov, spoznávaním liečivých rastlín podľa vôní, ako aj navrhovaním a vyhotovením koláží z papiera. Stredoškolská mládež po dôkladnom preštudovaní výstavy mala možnosť samostatne si navrhnúť a vyhotoviť vlastnú hlinenú šálku na bylinkový čaj.
Ergo terapiu spojenú s posedením pri bylinkovom čaji absolvovali v Galérii klienti psychiatrického oddelenia z Rožňavy, ako aj členovia miestnej pobočky Slovenského zväzu Červeného kríža.
Gabriela Badin



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a