Kurátorka výstavy Silvia L. Čúzyová vo svojom príhovore nezabudla poďakovať Baníckemu múzeu v Rožňave za jeho ústretovosť, keďže cyklus Rožňavských radiál sa koná už štvrtý rok. Podotkla, že hlavnou témou výstavy je žena a umenie a že výstava vznikla bez priameho zásahu mužov, aj keď, medzi ôsmimi vystavujúcimi umelkyňami a dizajnérkami sa predsa len našlo miesto pre jedného umelca.
Svoju tvorbu prišli na vernisáž prezentovať dve z vystavujúcich umelkýň, Mira Podmanická a Lucia Fabová.
Mira Podmanická je pedagogička, sochárka a všestranná umelkyňa. V Rožňave predstavila návštevníkom nevšedné inštalácie Herbára, kde základnou témou sú kvety a rastliny, ktoré nás bežne obklopujú a svoje spoluautorstvo pri výrobe váz.
Umelkyňa Lucia Fabová sa venuje maľbe, kresbe, grafike a zvukovým inštaláciám. Na výstave predstavila obrazy maľované vlastnou autorskou technikou s využitím drapérie, vzoru a hĺbky s názvom „varšavská čipka“.
Výtvarníčka Lucia Dovičáková, predstavuje obrazy s dosť osobnou témou – témou materstva. Mamičky na jej obrazoch predstavuje ako ženy, ktoré bývajú niekedy aj unavené či nespokojné v situáciách, ktoré im prináša každodenný život matky.
Dizajnérka a výtvarníčka Markéta Nováková predstavuje na výstave experimentovanie s klasickými technikami a keramickým materiálom, ktoré zanechávajú na výrobku svoju osobitnú štruktúru. Jasným príkladom sú vystavované vázy s kvetinovým dekórom z odliatych prírodnín ale aj porcelán s kožušinou.
Monika Pascoe Mikyšková je umelkyňa, ktorá kombinuje figurálnu tvorbu s abstraktnými formami. V Rožňave predstavuje práve dve veľkoformátové kresby, maľby štetcom, kde dominuje téma materstva a záľuby ženy.
Ivana Šáteková vo svojich prácach spája prvky komixu a ľudovej tvorby. Na výstave predstavila sériu kresieb s hlavnou témou zameranou na vnímanie ženy samou sebou.
Šperkárka Kristýna Španihelová vystavuje doma ale aj v zahraničí. Do Rožňavy prišla predstaviť kolekciu kostených šperkov z dosť netypických materiálov – bravčových alebo hovädzích kostí, doplnených striebornými krajkami, koralom alebo korálkami. Poslednou z vystavujúcich umelkýň je maliarka
Lucia Tallová. Prezentovať sem prišla svoju prácu „More“, ktorá je zameraná na zbieranie a upravovanie starých fotografi a vytváranie estetických objektov.
Jediným vystavujúcim umelcom je
maliar Andrej Dúbravský, ktorý na výstave prezentuje novú kolekciu kresieb niečoho, čo by sme mohli s nadsázkou označiť za autobiografický pohľad na svet mladého muža.
Výstava potrvá do štvrtka 5. mája 2016, kedy sa uskutoční komentovaná prehliadka výstavy s kurátorkou Silviou L. Čúzyovou, na ktorú Vás srdečne pozývame.
Petronela Bodnárová
Foto: Gabriella Badin
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.