ktoré Baníckemu múzeu láskavo zapožičala táto kultúrna inštitúcia pôsobiaca v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva kultury ČR. Výstava je nainštalovaná na 25 baneroch, ktoré Banícke múzeum rozšírilo a doplnilo o trojrozmerné dobové zbierkové predmety z vlastných fondov (militárie), knižnými publikáciami a iným materiálom vzťahujúcemu sa k téme Lidickej tragédie. Vážnosť témy dokladá aj krátky filmový dokument, ktorý si je možné v rámci prehliadky pozrieť. Cieľom inštalovanej výstavy je pripomenúť nebezpečie hrôz vojny a ozbrojeného násilia voči nevinnému obyvateľstvu, ktoré je žiaľ vo svete v rôznych formách prítomné aj v súčasnosti.
Obec Lidice bola až do osudného dňa 10.6.1942 pokojnou českou obcou so 104 domami a 500 obyvateľmi. Zhodou viacerých nešťastných náhod a prehnanému úsiliu okupačnej nacistickej správy bola však chybne vybraná ako útočisko vykonávateľov úspešného atentátu na osobu ríšskeho protektora Reinharda Heydricha. A za to ju musel postihnúť odsúdeniahodný trest. Výsledkom bolo zavraždených 173 mužov nad 15 rokov, odvlečenie žien do koncentračného tábora Ravensbrück a poslanie detí do poľskej Lodže, kde boli neskôr takmer všetky (v počte 82) splynované vo vyhladzovacom tábore Chełmno. Samotná obec bola po nútenom odchode jej obyvateľov postupne vyrabovaná, vypálená, zbombardovaná, zrovnaná s zemou; boli vyrúbané všetky stromy a zničený cintorín (vrátane vykopaných hrobov). Bola doslovne vymazaná z povrchu zemského. Tento barbarský čin, ktorý nacisti vôbec neskrývali, odsúdil ihneď takmer celý svet a Lidice sa vzápätí stali
a dodnes sú symbolom krutosti a bezohľadnosti zo strany moci voči nevinným.
Výstava je vhodná pre všetky vekové kategórie so záujmom o vojnovú históriu, s výnimkou detí. Obsahuje všeobecné informácie o Lidiciach pred, počas a po tragédii, ako aj osudy odvlečených Lidických detí a žien. Počas trvania výstavy Banícke múzeum organizuje pod vedením skúsených lektorov komentované prehliadky pre študentov stredných škôl spojené aj s prezentáciou súčasných Lidíc a informácií získaných pri terénnom výskume. Výstavu „Tragédia Lidíc“ môžete v Baníckom múzeu v Rožňave navštíviť do 1. júla 2016.
Pavol Lackanič
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.