Výstava potrvá do 31. júla 2016 a okrem jeho tvorby - kresby priblíži aj vzťah Ladislava Mednyánszkeho a šľachtickej rodiny Gömöry zo Širkoviec.
Výstava Ladislav Mednyánszky: Kresba je výberom z diel, ktoré spravuje Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši. Galéria vlastní viac ako 300 kusov Mednyánszkeho kresieb, pričom niektoré získala v roku 1973 v mimoriadne zlom stave, pôvodne uložené v starom hnedom kufri. Do dnešného dňa je ich už väčšina zreštaurovaných a prvýkrát boli prezentované v rokoch 2012-2013 na výstave Kufor kresieb. Ladislav Mednyánszky-Kresba ako vizuálny denník v kurátorskej koncepcii Zsófie Kiss Szemán.
Barón Ladislav Mednyánszky bol jednou z najvýznamnejších a najzaujímavejších osobností umenia prelomu 19. a 20. storočia v Uhorsku. Narodil sa a vyrastal v Beckove, neskôr v rodinnom kaštieli v Strážkach, študoval v Mníchove a Paríži. Navštívil Barbizon a absolvoval študijné pobyty v Taliansku a Francúzsku. Pravidelne si prenajímal ateliér v Budapešti, vo Viedni a Paríži. Bol neustále na cestách po celom Uhorsku a pravidelne sa vracal do Beckova a Strážok.
S regiónom Gemer-Malohont sa osobnosť Ladislava Mednyánszkeho spája predovšetkým vďaka priateľskému vzťahu s Oliverom Gömörym zo Širkoviec a jeho manželkou Margitou. V Mednyánszkeho denníkoch, ktoré vyšli v slovenčine v roku 2007, nachádzame záznamy aj o návšteve rodinného kaštieľa Gömöryovcov v Širkovciach. V zbierkach Gemersko-malohontského múzea sa tiež zachovalo niekoľko Mednyánszkeho kresieb, listov a fotografií z gömöryovskej pozostalosti.
Aktuálna prezentácia Mednyánszkeho kresieb v priestoroch Gemersko-malohontského múzea predstavuje výber takmer 100 kusov diel - kresebných štúdií, náčrtov, skíc, denníkových ilustrácií. Motivicky ide najmä o zobrazenia krajinných výsekov, štúdií stromov, veľké množstvo figurálnych kompozícií, štúdií mužských tiel a tvárí, niekoľko zvieracích a architektonických motívov. Mnohé z nich slúžili ako prípravné štúdie veľkolepých olejomalieb. Mednyánszky okrem výtvarných diel zanechal po sebe aj rozsiahle písomné dedičstvo vo forme denníkov a listov. Jeho denníky boli rovnako plné kresieb a záznamov, v ktorých zachytáva svoje myšlienky, pocity, nálady, opisuje rôzne udalosti a zapisuje si mená a adresy osôb s ktorými sa stýkal. Denníkové kresby a štúdie poskytujú svedectvo o prežívaní umelca, jeho svedomitej príprave, cizelovaní techniky a intenzívnom prežívaní a zaznamenávaní diania okolo seba.
Mgr. Angelika Kolár
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.