Na vernisáži, ktorá prebiehala v príjemnej atmosfére, v úvode privítal prítomných účastníkov Mgr. Pavol Lackanič, riaditeľ múzea. Následne kurátori výstavy Silvia L. Čúzyová a Noro Lacko predstavili dielo vystavujúcej umelkyne, špecifický obsah výstavy, ako aj priblížili jej umeleckú tvorbu. Výstava potrvá do 30. 8. 2016.
Gabriella Badin
Druhou výstavou v rámci štvrtého ročníka podujatia Rožňavské radiály je monografický výber z tvorby Anny Daučíkovej, takže po prvýkrát je celá výstava venovaná tvorbe jednej umeleckej osobnosti. Hlavným dôvodom je solitérnosť jej tvorivého aj životného programu. Anna Daučíková je intermediálna umelkyňa a queer aktivistka, ktorá okrem iného prepožičala, v istom období života, svoj hlas a svoju tvár hnutiu Inakosť. V súčasnosti pôsobí v Prahe na Akademii výtvarného umění ako pedagogička a prorektorka, a zároveň je jej tvorba akceptovaná medzinárodnou umeleckou scénou. Popri umeleckých kvalitách je známa svojou otvorenosťou, ľudskou múdrosťou a odvahou.
V spolupráci s autorkou sme pre rožňavskú výstavu vybrali dva voľné tematické okruhy a v každom sú tri krátke videá. Prvý tematický okruh predstavuje umelkyňou “nájdené“, nasnímané a takto privlastnené situácie, prebiehajúce vo verejnom priestore, súborne nazvané Ordinary Voyeurism, čo by sme mohli preložiť ako každodenný či všedný voyerizmus. Sú to štúdie telesnosti, ľudského tela v spoločenstve a spoločenskej telesnej komunikácie. Video Ako sa máte / Wie geht es Ihnen, predstavuje telo ženy, pravdepodobne žobráčky, ktoré je (možno obsadené psychózou), nútené k ritualizovaným pohybom obete, a zároveň dravca striehnuceho na svoju korisť. Otázkou “Ako sa máte?“ zahajuje aktérka komunikáciu s vybranou obeťou a vstupuje ňou do súkromného priestoru cudzej osoby. Naopak video Každodenný voyerizmus - Žena / Ordinary Voyeurism - A Woman“, je štúdiou tela intaktného - do seba uzavretého. Do tretice video Každodenný voyerizmus - Koncert / Ordinary Voyeurism - Concert je štúdiou svojvoľnej haptickej komunikácie medzi mužmi - zachytáva spontánne priateľské dotýkanie sa rúk s rukami.
Druhý okruh videí predstavuje problematiku troch rôznych prienikov telesnosti, sexuality, rodových a rolových očakávaní a rodovej a rolovej indeterminácie. Video Staráme sa o vaše pohľady / We Care About Your Eyes je na jednej strane kriticky ostrým a provokatívnym, možno feministickým problematizovaním pornografického zobrazovania sexuality, ktorá diváka udržiava v pozícii voyera a zobrazovanú osobu mení na objekt. Tu je však táto štandardná pornografická situácia umelkyňou otočená a objektom sa stáva pasívny pozorovateľ, zatiaľ čo aktívny aktér si slastne užíva svoju znejasňujúcu a zneisťujúcu hru. Dôležitým aspektom videa je aj hravé premazávanie opozície mužského a ženského rodu.
Ak je niečo dominantnou výtvarného cítenia Anny Daučíkovej, tak je to dôležitá úloha hmatu a to napriek tomu, že pracuje s vizuálnym-video materiálom. Najotvorenejšie to je vidieť v posledných dvoch predstavených videách. V oboch prípadoch je haptický vnem aj nástrojom aj témou, aj tým čo vytvára dej a je hlavnou postavou. Vo videu “Domáce cvičenie / Home Exercise“ je námetom videa šitie a zošívanie si rukavíc navzájom, čo môžeme vnímať ako metaforu koitu, prípadne ako sexuálnu hru. Za pozornosť stojí aj minimálnosť prostriedkov, za pomocou ktorých dokáže A. Daučíková rozohrať svoju tému a vytvoriť dusnú atmosféru videa. Ak video Staráme sa o vaše pohľady“ ponúkalo kritický pohľad, video “Domáce cvičenie“ prináša pritakávajúcu, hravú podobu sexuality. Obe diela sú metaforickým zobrazením koitu.
Umývanie riadu ako činnosť rodovo „pridelená“ ženám je hlavným námetom videa “Chtónické pozdravy pre Camille Paglia / Chtonian Greeting for C. Paglia“. Názov napovedá, že námetom videa je metaforicky skrytý rodovo nevyjasnený erotizmus.
Camille Paglia, ktorej je video venované, je feministickou filozofkou, ktorá skúma rolu telesnosti v prežívaní človeka-ženy.



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a