či tvorbu a úpravu samotného plátna v regióne Gemer-Malohont. Vernisáž výstavy sa uskutoční v stredu 27. júla 2016 o 15.00 hod. v priestoroch múzea.
Spracovanie rastlinných vlákien všeobecne patrí medzi základné druhy ľudovej výroby. Dominantným materiálom bol ľan a konope, ktoré patria 
k najstarším technickým plodinám na Slovensku. Obidve sú priadne a olejodarné rastliny – využívalo sa jednak vlákno na pradenie a tkanie plátna, jednak semeno, z ktorého sa tlačil olej používaný najmä pri príprave pôstnych jedál. V období feudalizmu sa tieto rastliny pestovali na veľkostatkoch, ale aj na hospodárskych usadlostiach poddaných. Ako vyplýva z archívnych dokumentov a literatúry, v danom období sa pravdepodobne pestovalo viac konope ako ľan. Dokladom toho je množstvo chotárnych názvov i z oblasti Gemera-Malohontu: Konopnice (Kokava nad Rimavicou, Betliar, Gočovo), Konopná zem (Rudná), Konopiská (Muránska Zdychava, Henckovce), Konopiščia (Kameňany)...
V Gemeri-Malohonte sa pestovalo konope i ľan, no vo všeobecnosti platí, že konope je náročnejšie na klimatické podmienky a pôdu. Ľan v južných okresoch Gemera-Malohontu siali už v apríli, kým napríklad v Rejdovej a Dobšinej len začiatkom júna. Konope siali v polovici mája, zvyčajne na Žofiu (15. 5.), no i neskôr.
Rastliny sa po vytrhaní, močení a sušení lámali na trlici, aby sa odstránili zvyšky stonky. Vlákna, ktoré zostali, sa česali na česákoch a následne priadli. Priadza sa upevnila na praslicu, pričom sa priadlo väčšinou na vretená, neskôr na kolovrátok. Upradené nite sa zmotávali na motovidlo do pradien, pradená sa prali a vyvárali. Po nasnovaní nití na snovadle sa vytvorila osnova, ktorá sa navinula na krosná. Tkalo sa pomocou člnka s niťou namotanou na cievke - člnok sa prehodil medzi niťami osnovy, na čo sa buchnutím brda útková niť prirazila k natkanej časti. Utkané plátno sa používalo na zhotovovanie obradového, bytového a úžitkového textilu, či odevov. Z menej kvalitného plátna sa šili vrecia, plahotky na nosenie sena, prípadne vozové plachty – poňvi.
Výstava bude verejnosti sprístupnená do 28. októbra 2016, od pondelka do piatka v čase od 8:00 do 16:00 a počas víkendov od 9:00 do 16:00.
Mgr. Ľudmila Pulišová
Základné vzdelanie získala v Revúcej vo Vychovávacom dievčenskom ústave, ktorý založil jej otec. Za krajčírku sa učila v Banskej Bystrici, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy. V r. 1889 – 1899 majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej. Potom žila v chorvátskom Iloku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky, bola ochotnícka herečka, činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických úvah, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch. V roku 1979 vydalo Vydavateľstvo Osveta v Martine autobiografickú publikáciu: Ormisová M. – Ormis Ján Vladimír: Marína Ormisová spomína. -MM-
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. -MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v