podnietila rozvoj hrnčiarstva. Výstava prinesie prostredníctvom fotografií výsledky prác účastníkov keramického sympózia – Fenomén Gemer, ktoré reflektujú minulosť a súčasnosť využitia hliny a oživujú zabudnutú slávu hrnčiarstva v súčasnom, modernom ponímaní.
„Fenomén Gemer“ je názov mladého keramického sympózia, ktorého sa zúčastňujú výtvarníci a študenti, so zameraním na keramiku, zo Slovenska i zahraničia (Česká republika, Poľsko, Nemecko, Anglicko, Ukrajina), vo veku 18 až 35 rokov.
Sympózium sa usporadúva každý druhý rok, prvý ročník sa konal v roku 2009.
Organizátorom je Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, OZ kRaj a Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote. Organizačný tím vedú akad. sochár Rudolf Malacký, Mgr. art. Michal Kušík, Mgr. art. Veronika Selingerová ArtD.
Centrálou sympózia je Zelený mlyn v Ožďanoch a výtvarné práce prebiehajú na ložiskách Breznička, Gregorova Vieska a Vidiná.
Zámerom sympózia je vytvorenie priestoru pre tvorbu mladých výtvarníkov v regiónoch Gemer-Malohont a Novohrad, ktoré sú na Slovensku známe bohatými náleziskami keramických ílov. Sú keramickým srdcom východnej Európy. Z pohľadu keramiky boli tieto regióny aj oblasťou významných stretov kultúr východnej Európy.
Cítenie krajiny, materiálu, hliny i farebného spektra a národností tu sa stretávajúcich (Slováci, Maďari, Rusíni, Rumuni, Poliaci, Česi, Nemci) sa odzrkadlili v tvorbe a výrobkoch miestnych hrnčiarov.
Keramické ložiská v týchto lokalitách sú malé, ale neobyčajne pestré, najmä chemickým zložením, farbou a vlastnosťami. To, čo nachádzame v tzv. geologicky starých krajinách rozložené v okresoch, nájdeme tu v jednej utešenej dolinke naskladané vedľa seba alebo nad sebou. Preto nosnou ideou mladého keramického sympózia je oživenie ducha Gemera-Malohontu a Novohradu v súčasnom ponímaní.
Hlina je materiál, ktorý ožíva dotykom ľudskej ruky. Keď ste dostatočne vnímaví, dokáže sa s vami aj rozprávať. Keď sa po daždi prechádzate bosí po hline, hladká vám nohy a máte pocit, akoby ste chodili po koži obrovského živého tvora.
Hlina bývala pre tých, ktorí sa jej vedeli dotýkať, zdrojom obživy, často aj strechou nad hlavou. Ale dnes už takí ľudia z krajiny vymizli, už neprichádzajú, aby sa jej dotýkali, len raz za čas prídu bagre a nákladné autá, aby z nej odkrojili a zase zmiznú.
Účastníci mladého keramického sympózia sa svojimi prácami snažia poukázať na históriu a súčasnosť keramiky a poukázať na rozdiely vo využívaní materiálu z ložísk.
Snažia sa oživiť zabudnutú slávu gemersko-malohontského a novohradského hrnčiarstva a ukázať ľuďom, že tieto ložiská majú ešte stále dostatok materiálu na túto tvorbu. Podstatou a zároveň výnimočnosťou akcie je výtvarné diela vznikajú priamo v teréne, v kermických ložiskách pod holým nebom, aby sa tvorca lepšie vžil s prostredím a materiálom. Poznatky o histórii hrnčiarstva v regióne hľadajú v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote.
Výstava „Fenomén Gemer, retrospektíva“ je reflexiou na doterajšie ročníky, ktoré sa konali v rokoch 2009, 2011, 2013 a 2015. Ich výsledky budú prezentované prostredníctvom veľkoformátových fotografií. V rámci tejto retrospektívnej výstavy sa pripravuje aj vydanie katalógu, ktorý verejnosti jeho tvorcovia predstavia v závere výstavy. Výstava potrvá do 30. septembra 2016.
Mgr. Martina Mareková
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.