podnietila rozvoj hrnčiarstva. Výstava prinesie prostredníctvom fotografií výsledky prác účastníkov keramického sympózia – Fenomén Gemer, ktoré reflektujú minulosť a súčasnosť využitia hliny a oživujú zabudnutú slávu hrnčiarstva v súčasnom, modernom ponímaní.
„Fenomén Gemer“ je názov mladého keramického sympózia, ktorého sa zúčastňujú výtvarníci a študenti, so zameraním na keramiku, zo Slovenska i zahraničia (Česká republika, Poľsko, Nemecko, Anglicko, Ukrajina), vo veku 18 až 35 rokov.
Sympózium sa usporadúva každý druhý rok, prvý ročník sa konal v roku 2009.
Organizátorom je Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, OZ kRaj a Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote. Organizačný tím vedú akad. sochár Rudolf Malacký, Mgr. art. Michal Kušík, Mgr. art. Veronika Selingerová ArtD.
Centrálou sympózia je Zelený mlyn v Ožďanoch a výtvarné práce prebiehajú na ložiskách Breznička, Gregorova Vieska a Vidiná.
Zámerom sympózia je vytvorenie priestoru pre tvorbu mladých výtvarníkov v regiónoch Gemer-Malohont a Novohrad, ktoré sú na Slovensku známe bohatými náleziskami keramických ílov. Sú keramickým srdcom východnej Európy. Z pohľadu keramiky boli tieto regióny aj oblasťou významných stretov kultúr východnej Európy.
Cítenie krajiny, materiálu, hliny i farebného spektra a národností tu sa stretávajúcich (Slováci, Maďari, Rusíni, Rumuni, Poliaci, Česi, Nemci) sa odzrkadlili v tvorbe a výrobkoch miestnych hrnčiarov.
Keramické ložiská v týchto lokalitách sú malé, ale neobyčajne pestré, najmä chemickým zložením, farbou a vlastnosťami. To, čo nachádzame v tzv. geologicky starých krajinách rozložené v okresoch, nájdeme tu v jednej utešenej dolinke naskladané vedľa seba alebo nad sebou. Preto nosnou ideou mladého keramického sympózia je oživenie ducha Gemera-Malohontu a Novohradu v súčasnom ponímaní.
Hlina je materiál, ktorý ožíva dotykom ľudskej ruky. Keď ste dostatočne vnímaví, dokáže sa s vami aj rozprávať. Keď sa po daždi prechádzate bosí po hline, hladká vám nohy a máte pocit, akoby ste chodili po koži obrovského živého tvora.
Hlina bývala pre tých, ktorí sa jej vedeli dotýkať, zdrojom obživy, často aj strechou nad hlavou. Ale dnes už takí ľudia z krajiny vymizli, už neprichádzajú, aby sa jej dotýkali, len raz za čas prídu bagre a nákladné autá, aby z nej odkrojili a zase zmiznú.
Účastníci mladého keramického sympózia sa svojimi prácami snažia poukázať na históriu a súčasnosť keramiky a poukázať na rozdiely vo využívaní materiálu z ložísk.
Snažia sa oživiť zabudnutú slávu gemersko-malohontského a novohradského hrnčiarstva a ukázať ľuďom, že tieto ložiská majú ešte stále dostatok materiálu na túto tvorbu. Podstatou a zároveň výnimočnosťou akcie je výtvarné diela vznikajú priamo v teréne, v kermických ložiskách pod holým nebom, aby sa tvorca lepšie vžil s prostredím a materiálom. Poznatky o histórii hrnčiarstva v regióne hľadajú v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote.
Výstava „Fenomén Gemer, retrospektíva“ je reflexiou na doterajšie ročníky, ktoré sa konali v rokoch 2009, 2011, 2013 a 2015. Ich výsledky budú prezentované prostredníctvom veľkoformátových fotografií. V rámci tejto retrospektívnej výstavy sa pripravuje aj vydanie katalógu, ktorý verejnosti jeho tvorcovia predstavia v závere výstavy. Výstava potrvá do 30. septembra 2016.
Mgr. Martina Mareková
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-