ktorá prítomných previedla životom oboch vystavujúcich insitnýchumelcov a oboznámila aj s históriou Kovačickej školy insitného umenia. O Kovačici ako takej a o činnosti Slovákov v nej informoval prítomných podpredseda Matice slovenskej v Srbsku, Pavol Baláž. Slova sa ujali aj vystavujúci umelci Ján Žolnaj a Jozef Haviar, ktorí poďakovali nielen Baníckemu múzeu v Rožňave za možnosť vystavovať, ale aj prítomným za ich čas. Vernisáž obohatil o hru na fujare a harmonike Štefan Lipták. Vznik Galérie insitného umenia v Kovačici môžeme datovať do tridsiatych rokov minulého storočia. Ako Galéria insitného umenia pôsobila od roku 1955 do roku 2008. Od roku 2008 pôsobí ako Galéria insitného umenia Kovačica. Ako členské dostáva galéria každoročne jeden obraz od každého člena, toho času vlastní už 521 obrazov. Pod pojmom insitné umenie (naivné umenie) chápeme kategóriu neprofesionálneho výtvarného prejavu. Jeho vznik môžeme datovať do začiatku 20. storočia vo Francúzsku. Z lona Kovačickej školy insitného umenia v Srbsku vzišiel veľký počet plodných umelcov. Sme radi, že po minuloročnej výstave predstaviteľov tejto maliarskej školy, Jána Cicku a Jozefa Hajka, vám môžeme predstaviť ďalších významných umelcov Jána Žolnaja a Jozefa Haviara.
Ján Žolnaj sa narodil 1. novembra 1953 v Kovačici. Maliarstvom sa začal zaoberať v roku 1974. Známy je najmä prenášaním hudby na plátno. Okrem olejomalieb robí aj grafiky a používa aj pastelovú techniku. Cieľom jeho kresieb je zanechať mladej generácii to, čo nevidela a nezažila. Preto svoju inšpiráciu čerpá v slovenskom folklóre, ľudových piesňach a v každodennom živote obyčajných ľudí v Kovačici. Z jeho tvorby cítiť zmysel pre cit, kompozíciu, detail. Pozornosť upútava najmä svojím intenzívnym koloritom. Členom Galérie insitného umenia sa stal v roku 2008.
V roku 1953 sa v Kovačici narodil aj Jozef Haviar. Sporadicky sa maliarstvom zaoberal už od roku 1975, od roku 1995 sa mu venuje vážnejšie. Maľuje olejomaľby, ale aj technikou suchý pastel, tuš a ceruzka. Niekdajší spôsob života Kovačičanov, ako sedliacke práce a domáce zvieratá, či príbehy z detstva, no najmä krajinky – zimné krajinky, podnietili jeho tvorbu. Členom Galérie insitného umenia je od roku 1999.
Výstava potrvá do 8. septembra 2016.
Petronela Bodnárová, Gabriella Badin
Foto: Janka Vaisová



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a