ktorý je zároveň umeleckým vedúcim akadémie. Výstavu otvoril riaditeľ múzea Pavol Lackanič spolu s kurátorkou výstavy Ágnes Kovács. Tá zároveň predstavila vystavujúcich umelcov ako aj obsah výstavy. Vernisáž obohatil melódiami zahranými na ninere hudobník Marcell Kovács.
Výstava Akadémie Rovás v rámci dlhodobej spolupráce zavítala do Baníckeho múzea v Rožňave už štvrtý rok v poradí. Aj tento rok k nám doniesli veľmi zaujímavú kolekciu obrazov a plastík, čo ocenila aj početná skupina účastníkov vernisáže. Kurátorka výstavy, Ágnes Kovács, predstavila tohtoročnú výstavu a vznik Medzinárodnej tvorivej skupiny – eNRA a v nej tvoriacich umelcov slovami: „Jedným z najdôležitejších pilierov Rovásu sú letné tábory, ktoré už 7 rokov organizujeme na troch miestach: v Sedmohradsku, v domácom prostredí a v Maďarsku. Po každom takomto letnom tábore sa usilujeme o to, aby sme novovzniknuté diela vystavili na vhodných miestach.
Každý rok sa väčšinou tí istí tvorcovia zaujímajú o naše tábory a takto sa teda vytvárajú úzke priateľstvá. Tento nárok na spolupatričnosť oprávnil vznik táborov eNRA. Na eNRU už máme jednu definíciu, čo pri každej príležitosti spomenieme. Znie nasledovne: eNRA preferuje voľné umenie a nezávislú kreativitu, čo nemôžu ovplyvniť aktuálne trendy, ani absencia odborných vedomostí. Za slovom voľné umenie chápeme ničím neobmedzenú nezávislú kreativitu, čo sa neskryje za pojmom „súčasného umenia” a nehľadá si alibi v subjektivizme.
Cieľom každého umelca, zúčastňujúceho sa na našich tvorivých táboroch, je vytvoriť diela na jednu samostatnú výstavu. Spolu tvoríme a tak sa aj nechcene navzájom ovplyvňujeme. K tejto tvorivej skupine sa môžu umelci pripojiť na jednotlivých miestach. K tomu sme vyzývali a vyzývame ďalších a ďalších umelcov, tým spôsobom vznikol jeden medzinárodný, no predsa väčšinou maďarský kolektív tvorcov, čiže eNRA.
Na prezentovanej výstave si možno prezrieť tvorbu dvoch umelcov vyznamenaných cenou Munkácsyho; a to diela umeleckého sochára Attilu Dienesa a akademického maliara Mártona Barabása. Celkovo tu vystavuje 28 umelcov zo Sedmohradska, Slovenska, Maďarska a Srbska. Všetci sú silné osobnosti a talenty, pre ktorých je odborná vedomosť rovnako dôležitá, ako umelecká hodnota. Tento dualizmus je jednou silnou stránkou eNRY.
Výstavu eNRA v Rožňave môžete navštíviť v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave do 26. januára 2017.
Gabriella Badin
Foto: Janka Vaisová



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a