len v oveľa väčšom formáte. Na známej filmovej a hudobnej doméne má dokument o projekte už pár stoviek zhliadnutí. Nie zlé na začiatok!
Prirodzeným pokračovaním projektu, workshopov a vernisáži v Smolenickom zámku je výstava v miestach, odkiaľ pochádzajú autori. Dievčatá a chlapci, ktorí sa počas celého trvania projektu správali ako naozajstní profesionáli. Teda v Muránskej Dlhej Lúke a v Jelšave. 5. decembra 2016 bola slávnostne otvorená prvá z výstav na Gemeri. Pozvanie prijali vzácni hostia, vedúci kancelárie Verejného ochrancu práv, pán Marián Török, predseda Rómskeho literárneho klubu, pán Maroš Balog, predsedníčka OZ Equity, pani Lýdia Šuchová, rodičia a priatelia našej školy od Bratislavy až po Moldavu nad Bodvou.
Oficiálnu časť programu otvorila tá najkrajšia a najaktuálnejšia pieseň, rómska hymna, ktorú nám zahrala Radka Sokolová, mladá študentka z Evanjelického gymnázia v Tisovci. Program moderovala Michaela Podolinská, postupne nám predstavila projektových partnerov a podporovateľov. Projekt je spolufinancovaný z grantov Islandu, Lichtenštajnska a Nórska prostredníctvom Finančného mechanizmu EHP, spolufinancovaný zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Partnermi v projekte sú Fakulta masmediálnej komunikácie UCM v Trnave, Kulturbyrået Mesén AS a OZ Rúbanka. A tiež aj samotných účinkujúcich. Detský súbor Speváčik, ktorý už dlhé roky vedie pani učiteľka Božena Grendelová a Chalani z chatrče z Moldavy nad Bodvou, ktorí už v našej škole vystupovali niekoľkokrát. No hlavnými hrdinami popoludnia boli desiati mladí ľudia, ktorí sa naučili, že majú aj inú možnosť ako žiť doteraz. Ich fotografie sú naozaj krásne, skonštatovali to všetci návštevníci. Výstava potrvá do 15. decembra, následne bude prevezená do Mestského kaštieľa v Jelšave.
Fotografie už viseli aj v Bratislave, v Úrade vlády a záujem prejavili aj ďalšie inštitúcie. A podľa dôveryhodných informácií Vám môžem prezradiť, že niektoré z nich budú visieť v súkromných kanceláriách navždy. My by sme si ich najradšej nechali v škole, lebo tam patria. No nech už budú kdekoľvek, každému by mali priniesť toľko radosti, koľko si zaslúžia.
Monika Podolinská, predsedníčka OZ Rúbanka



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a