Slova sa ujal aj zástupca primátora Mesta Rožňava, Dionýz Kemény, ktorý odovzdal všetkým prítomným pozdrav od pána primátora Pavla Burdigu. Edita Kušnierová prítomným priblížila osudy mesta a pamiatkových objektov, ktoré sa aj napriek snahám o ich likvidáciu podarilo zachrániť. O príjemné spestrenie vernisáže a kultúrny program (povesť o vzniku mesta Rožňava a banícka hymna) sa postarali študenti gymnázia P. J. Šafárika v Rožňave pod vedením pani Evy Kardošovej a Márie Csobádiovej.
Samotná výstava je inštalovaná podľa časových období v troch výstavných miestnostiach. Každá z nich mapuje samostatné obdobie mesta, a to najmä jeho stavebnú premenu. Prvá miestnosť je venovaná obdobiu monarchie. Druhá miestnosť približuje medzivojnové obdobie mesta – Rožňavu v 1. ČSR, ale aj po jej začlenení do Maďarska po roku 1938. Tretia miestnosť poukazuje na Rožňavu v povojnovom období – v období, kedy prešla svojou hádam najväčšou stavebnou premenou. Na výstave môžete vidieť 250 kusov kópií historických fotografií a pohľadníc, ktoré boli pre potreby výstavy upravené do jednotného formátu A3. Zábery pochádzajú z bohatej zbierky Klubu priateľov starej Rožňavy a Fotoarchívu Baníckeho múzea v Rožňave. Výstava je vhodne doplnená o zbierkové predmety Baníckeho múzea v Rožňave, ale aj o predmety zo súkromných zbierok Rožňavčanov – nadšencov. Ide o dobové tlače, knihy, listiny, domové tabuľky, odznaky, mapy mesta, ale najmä originálne fotografie, albumy a pohľadnice Rožňavy. Medzi nimi vyniká fotoreprodukcia donačnej listiny kráľa Ondreja III. z 3. februára 1291 – prvej písomnej zmienky o Rožňave.
Touto cesto by sme sa chceli poďakovať všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom pričinili o to, aby táto výstava mohla byť realizovaná v prezentovanej podobe. Naše poďakovanie patrí aj sponzorom výstavy: Mestu Rožňava, Pavlovi Hricovi z Jablonova nad Turňou, Gabrielovi Šikúrovi z Rožňavy, JUDr. Zoltánovi Gallovi z Rožňavy, firmám Dobart s. r. o. - Dionýzovi Dobošovi z Rožňavy a Laax – veľkoobchod s papierom, Ladislavovi Mihálikovi z Rožňavy.
Výstavu si môžete pozrieť v Galérii Baníckeho múzea každý pracovný deň do 12. apríla 2017.
Petronela Bodnárová
Foto: G. Badin a J. Vaisová



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a