"Jednovaječné dvojičky Max a Alex sa narodili už v 27. týždni tehotenstva. Štart do života nemal ľahký ani jeden: oživovanie a umelá pľúcna ventilácia po celú dobu pobytu v inkubátore. Max bol prepustený po vyše dvoch mesiacoch ako zdravý chlapec. Alexa po prepustení domov (už mal skoro 5 mesiacov) s diagnózou Detská mozgová obrna čakalo predovšetkým rehabilitovanie. Po čase sa aj u Maxa potvrdila rovnaká diagnóza.
Vďaka rehablitáciám, cvičeniam a rôznym terapiám je dnes Max chlapec, ktorý chodí a je mentálne úplne v poriadku. Je veľmi muzikálny, rapuje a je rodený komik. Alex síce nechodí, veľmi zle vidí a počuje, nerozpráva, prejavuje však emócie, čím robí veľkú radosť bratovi i rodičom.“
Aj toto je jeden zo silných príbehov predčasne narodených detí, o ktorých sa môžete viac dozvedieť na putovnej výstave. „Za posledné desaťročie vzrástol počet predčasne narodených detí s pôrodnou hmotnosťou pod 1 500g o 30 %. V rámci Európy predstavujú nedonosené deti najväčšiu skupinu detských pacientov,” skonštatovala Ľubica Kaiserová, štatutárna zástupkyňa Malíčka. “Výstava je dôkazom nielen veľkej bojovnosti týchto detí a silného odhodlania rodičov pomôcť svojim deťom popasovať sa s následkami predčasného príchodu na svet, ale ukazuje aj na obrovské množstvo práce, ktorú odvádzajú lekári a sestry na neonatologických oddeleniach po celom Slovensku,“ dodala Ľ. Kaiserová.
Podľa svetovej zdravotníckej organizácie sú za predčasne narodené deti považované tie, ktoré sa narodia pred ukončeným 37. týždňom tehotenstva. Najrizikovejšou skupinou sú novorodenci narodení pred 28. týždňom.
„Lekári vďaka moderným prístrojom robia zázraky,“ hovorí členka OZ Iveta Jančoková a pokračuje „Občianske združenie Malíček je určené pre rodičov predčasne narodených detí. Vzniklo z iniciatívy rodičov. Preto sa snažíme byť akýmsi mostom medzi rodinami a odbornou verejnosťou, aby sme prispeli k zlepšeniu starostlivosti o nedonosené deti a ich rodiny. Sama mám skúsenosť s predčasným pôrodom – prvorodený syn sa musel narodiť o 13 týždňov skôr, nečakane, bez kontrakcií v narkóze... Momentálne sa tešíme na druhý prírastok do našej rodiny a som vlastne prvorodička,“ dodala pani Jančoková.
Keď sa narodili, vošli sa do dlane – aj o tom je výstava „Narodil sa bojovník!“, ktorá je určená širokej verejnosti a budúcim rodičom, aby nepodceňovali zdravotné problémy v tehotenstve a v prípade potreby vyhľadali včas lekársku pomoc.
Výstavu fotografií s príbehmi malých bojovníkov a ich rodičov z celého Slovenska si bude možné pozrieť v priestoroch Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, Lipová ul. č. 3 od 6. do 31. marca 2017 v čase výpožičných hodín knižnice. Vstup je voľný.
Sprievodným podujatím bude prednáška pre študentov Strednej zdravotníckej školy za účasti odborníkov z lekárskeho prostredia.
Tatiana Bachňáková



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a