V rokoch 1911 – 1944 žil a tvoril v Michalovciach – v mestečku, vzdialenom od akýchkoľvek hospodárskych i kultúrnych centier, mimo aktuálneho výtvarného diania. Očarený krásou a ľudovým koloritom Zemplína prezentoval tento kraj mnohým, ktorí ho nasledovali, aj ďaleko za hranicami regiónu. Prostredníctvom realistickej maľby v duchu akademizmu sa dopracoval k uvoľnenému prejavu čistej farebnosti, využívajúcej zákonitosti svetla a farby, brilantne zachytávajúc prchavosť okamihov a svetelných efektov. Vďaka neustávajúcemu zaujatiu krajinou a ľuďmi sa jeho dielo stalo akousi svojráznou výtvarnou monografiou Zemplína. Ten sa stal dominantným motívom tvorby T. J. Moussona v početných krajinomaľbách, žánrových výjavoch, vo figurálnych kompozíciách - predovšetkým motívoch trhov.
Zemplínske múzeum v Michalovciach vlastní najucelenejší súboro obrazov - olejomalieb, kresieb a akvarelových štúdií na Slovensku. Viaceré menšie súbory diel T. J. Moussona – „maliara zemplínskeho slnka a ľudu“, ktorý takmer tri desaťročia zaznamenával život a etnografické zvláštnosti tohto kraja – vlastnia galérie, múzeá, iné inštitúcie (školy či banky) alebo zberatelia na Slovensku i v zahraničí.
Rok 2011 bol mestom Michalovce vyhlásený za rok T. J. Moussona. V tomto roku uzrela svetlo sveta monografia venovaná T. J. Moussonovi ako výsledok spolupráce mesta Michalovce so Zemplínskym múzeum v Michalovciach.
O dielo tohto autora sa už v minulosti zaujímali milovníci umenia i kultúrne inštitúcie celého Slovenska. Práve Mousson bol najčastejším „hosťujúcim“ umelcom ich výstav. V predchádzajúcich rokoch boli diela T. J. Moussona prezentované okrem domácich výstavných priestorov aj v ďalších slovenských galériách (SSG v Banskej Bystrici, VSG v Košiciach, Galéria Slovenskej sporiteľne v Bratislave atď.).
Po sérii úspešných prezentácií diel Teodora Jozefa Moussona v múzeách a galériách na Slovensku v predchádzajúcich rokoch organizuje v tomto roku Banícke múzeum v Rožňave a Zemplínske múzeum v Michalovciach výstavu z tvorby „maliara zemplínskeho kraja a ľudu“. Výstava predstaví výber z rozsiahleho maliarskeho diela maliara. Prezentované budú o. i. vďaka dotácii Fondu na podporu umenia nedávno reštaurované diela umelca, fotografický a písomný materiál, ako aj predmety z pozostalosti umelca. Dielo T. J. Moussona je stále obdivované i objavované, vďaka jeho kvalitám sa mu už dlhodobo venuje náležitá pozornosť a dostáva veľké uznanie.
Dana Barnová, ZM v Michalovciach
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.