V rokoch 1911 – 1944 žil a tvoril v Michalovciach – v mestečku, vzdialenom od akýchkoľvek hospodárskych i kultúrnych centier, mimo aktuálneho výtvarného diania. Očarený krásou a ľudovým koloritom Zemplína prezentoval tento kraj mnohým, ktorí ho nasledovali, aj ďaleko za hranicami regiónu. Prostredníctvom realistickej maľby v duchu akademizmu sa dopracoval k uvoľnenému prejavu čistej farebnosti, využívajúcej zákonitosti svetla a farby, brilantne zachytávajúc prchavosť okamihov a svetelných efektov. Vďaka neustávajúcemu zaujatiu krajinou a ľuďmi sa jeho dielo stalo akousi svojráznou výtvarnou monografiou Zemplína. Ten sa stal dominantným motívom tvorby T. J. Moussona v početných krajinomaľbách, žánrových výjavoch, vo figurálnych kompozíciách - predovšetkým motívoch trhov.
Zemplínske múzeum v Michalovciach vlastní najucelenejší súboro obrazov - olejomalieb, kresieb a akvarelových štúdií na Slovensku. Viaceré menšie súbory diel T. J. Moussona – „maliara zemplínskeho slnka a ľudu“, ktorý takmer tri desaťročia zaznamenával život a etnografické zvláštnosti tohto kraja – vlastnia galérie, múzeá, iné inštitúcie (školy či banky) alebo zberatelia na Slovensku i v zahraničí.
Rok 2011 bol mestom Michalovce vyhlásený za rok T. J. Moussona. V tomto roku uzrela svetlo sveta monografia venovaná T. J. Moussonovi ako výsledok spolupráce mesta Michalovce so Zemplínskym múzeum v Michalovciach.
O dielo tohto autora sa už v minulosti zaujímali milovníci umenia i kultúrne inštitúcie celého Slovenska. Práve Mousson bol najčastejším „hosťujúcim“ umelcom ich výstav. V predchádzajúcich rokoch boli diela T. J. Moussona prezentované okrem domácich výstavných priestorov aj v ďalších slovenských galériách (SSG v Banskej Bystrici, VSG v Košiciach, Galéria Slovenskej sporiteľne v Bratislave atď.).
Po sérii úspešných prezentácií diel Teodora Jozefa Moussona v múzeách a galériách na Slovensku v predchádzajúcich rokoch organizuje v tomto roku Banícke múzeum v Rožňave a Zemplínske múzeum v Michalovciach výstavu z tvorby „maliara zemplínskeho kraja a ľudu“. Výstava predstaví výber z rozsiahleho maliarskeho diela maliara. Prezentované budú o. i. vďaka dotácii Fondu na podporu umenia nedávno reštaurované diela umelca, fotografický a písomný materiál, ako aj predmety z pozostalosti umelca. Dielo T. J. Moussona je stále obdivované i objavované, vďaka jeho kvalitám sa mu už dlhodobo venuje náležitá pozornosť a dostáva veľké uznanie.
Dana Barnová, ZM v Michalovciach



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a