Zbierku fajok múzea predstavuje takmer 100 kusov fajok. V zbierke sú zastúpené fajky vyrobené z rôznych druhov materiálu, ako hlina, drevo, porcelán, sepiolit alebo parožie.
Z chronologického hľadiska je zaujímavá keramická fajka opatrená zelenou glazúrou a plochým rebrom. Fajka bola objavená počas archeologického výskumu Hlavného námestia v Rimavskej Sobote. Táto fajka predstavuje najstaršiu fajku zo zbierok múzea a pochádza zo 17. storočia. V zbierke sú zastúpené aj turecké fajky pochádzajúce zo 17. storočia.
V zbierke fajok múzea majú výnimočné postavenie fajky z pozostalosti rimavskosobotského rodáka a zakladateľa uhorského klasicistického sochárstva Istvána Ferenczyho (1792 – 1856).
Mimoriadny umelecký a estetický zážitok poskytne luxusná fajka zhotovená zo sepiolitu. Krk fajky je realisticky a plasticky stvárnený vo forme ľudskej ruky, v ktorej sedí žena – matka na rukách držiac dve malé deti.
Na výstave je prezentovaná aj fajka vysokej historickej hodnoty. Predstavuje ju dvojdielna fajka vyrobená zo sepiolitu a podľa nápisu na striebornom vrchnáčiku hlavičky usudzujeme, že fajka patrila dedičnému trenčianskemu a liptovskému županovi Štefanovi Illesházymu (1762 – 1838). Fajka pochádza z roku 1818.
Na sprístupnenej výstave sa návštevníci môžu oboznámiť aj s pomôckami a potrebami, ktoré boli používané pri fajčení a užívaní tabaku. Vystavené sú rôzne druhy stojanov na fajky (pipatórií), rôzne druhy mešcov na tabak, rôzne druhy tabatierok na šnupací tabak, ocieľky na zapaľovanie fajok, náradie na čistenie fajok, ako aj rôzne druhy zápaliek a popolníkov.
PhDr. Alexander Botoš
(archeológ GMM)



























Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a