Spojením osláv Dňa matiek s Výročným zhromaždením MO sa po zhode organizátorov – Obce Nižná Slaná a Základnej školy s materskou školou – začala otvárať nová tradícia v činnosti MO.
Po hodinovom programe Dňa matiek, predsedníčka MO Mgr. Milena Kolesárová privítala starostu obce, Ing. Zlaticu Halkovú – riaditeľku DMS v Rožňave, predsedníčku MO MS v Betliari Katarínu Čuňočkovú a ďalších pozvaných hostí a začal samotný program rokovania.
Po prerokovaní stanovenej dokumentácie boli na návrh výboru zvolené Gabriela Čipková za predsedníčku Dozorného výboru MO za odstúpivšiu Mgr. Janku Nemčkovú, Michaela Gecelovská za náhradníčku Dozorného výboru MO za odstúpivšiu Štefániu Petríkovú a za náhradníčku na Snem Matice slovenskej, ktorý sa bude konať 12.10.2019 v Liptovskom Mikuláši bola zvolená Ľudmila Petergáčová.
Na návrh výboru udelilo výročné zhromaždenie Mgr. Alžbete Zagibovej Čestné členstvo v MO a za členov MO boli zvolení Tomáš Babčo a Daniel Kavoň.
V diskusii odznelo:
Ing. Zlatica Halková, riaditeľka DMS Rožňava, vyzdvihla činnosť MO, ktorý svojou aktívnou činnosťou patrí medzi popredné v okrese, vyjadrila uspokojenie a radosť z toho, že nový starosta obce Tibor Jerga vytvára podmienky pre prácu a činnosť MO a FSk Hrabina, keď sa po dlhej dobe vrátili do vlastných obecných priestorov a obnovila sa spolupráca so ZŠ s MŠ Nižná Slaná. Poďakovala za vytvorenie podmienok pre činnosť FSk Hrabina aj starostke obce Henckovce a všetkým členom za odvedenú prácu. Pri príležitosti životného jubilea odovzdala Ďakovné listy Domu Matice slovenskej v Rožňave (Božena Machajová, Ján Ševčík, Ondrej Gecelovský, Ing. Martin Gallík).
Ján Stankovič vo svojom vystúpení vysoko ocenil organizovanie akcie RTVS o Najväčšieho Slováka. Ocenenie postavením pamätníka štátom by si však zaslúžila predovšetkým slovenská pracujúca žena. Slováci pred sto rokmi vyhlásili samostatnosť. Národ slovenský prežil rôzne utrpenia a útoky, ktoré pokračujú aj v súčasnosti rôznymi formami extrémizmu ako LGBTI, islam a alkoholizmus s cieľom jeho vyhubenia.
Ing. Martin Gallík informoval prítomných, že na návrh starostu obce Tibora Jergu, zastáva od 10.12.2018 funkciu podpredsedu Komisie pre kultúru, mládež a šport pri Obecnom zastupiteľstve Obce Nižná Slaná a je poverený riadiť oblasť kultúry v obci. Aktivity MO MS sú zhrnuté v obecnom Pláne kultúrnych, spoločenských a športových podujatí v roku 2019. Poďakoval všetkým členom, ktorí sa podieľali na reprezentácii v roku 2018 a na príprave Dňa matiek 2019.
Katarína Čuňočková, predsedníčka MO MS Betliar, poďakovala za pozvanie a za možnosť účinkovať vo FSk Hrabina, na Dni matiek a teší sa na ďalšiu spoluprácu. Venuje sa aj turistike, kde propaguje slovenský národ a Maticu slovenskú.
Po schválení uznesenia bolo Výročné zhromaždenie ukončené.
Ing. Martin Gallík
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.