Cyrilometodejský piatok pre nás vyznieval v slávnostnom duchu. Stretnutie matičiarov, alebo po našom – stretnutie ľudí dobrej vôle, sa už tradične nieslo vo vynikajúcej pospolitej atmosfére. Privítali sme aj vzácnych hostí, medzi ktorých patrili: Marek Hanuska – prvý podpredseda Matice slovenskej, Ján Lach – zástupca primátora mesta Rožňava, Jaroslav Šip – zástupca veliteľa Vojenského útvaru ASR v Rožňave, Radovan Gdovin –senior Gemerského seniorátu, Ingrid Šulková a Miroslava Podhorová zo susedných Domov Matice slovenskej, Ján Slovák – primátor mesta Dobšiná, Želmíra Gonosová – starostka obce Rožňavské Bystré, výnimočná návšteva zahraničných matičiarov zo Srbska, konkrétne z Kovačice pod vedením Pavla Baláža a samozrejme všetci prítomní.
Program sa začal matičnou hymnou „Kto za pravdu horí“ v podaní hymnického spevu Peknej dolinky z Vlachova.
Prvá sa príhovoru ujala riaditeľka Domu Matice slovenskej v Rožňave Zlatica Halková, ktorá nezabudla spomenúť svoje korene z Važca a medzi prítomnými vľúdnym slovom privítala svojich rodákov. Vo svojom príhovore opísala začiatky matičnej práce v našom okrese. Zaspomínali sme si... V roku 1990 prebehlo oživenie Miestneho odboru Matice slovenskej v Rožňave a následne aj ďalších miestnych odborov v okrese Rožňava a Revúca. V roku 1992 sa zriadilo Oblastné pracovisko Matice slovenskej v Rožňave, ktoré dlhodobo a zodpovedne viedla Mária Halková. Za jej prácu jej vyslovujeme obrovské poďakovanie. Pani riaditeľka vo svojom úvodnom slove nezabudla spomenúť aj svedomitú prácu pracovníkov DMS Mateja Ladu a Tatiany Tomkovej, ktorým poďakovala za ich prínos do matičnej činnosti.
Celým programom nás sprevádzali dve srdcom zaryté matičiarky – Janka Regrutová a Martina Dudášová, ktoré sa svojej úlohy moderátoriek ujali veľmi zodpovedne.
Zaujímavý a poučný výklad o roku 1919, teda o oživotvorení Matice slovenskej, nám poskytol riaditeľ Archívu MS Pavol Madura, no prečítala ho Janka Regrutová. Ozrejmila nám fakty spojené s oživovaním Matice slovenskej, spomenula významné osobnosti, ktoré sa na tom podieľali a utvrdila nás o význame matičnej činnosti pre celý slovenský národ.
Veľmi krásnym vstupom, piesňou Vivo per lei, nás pozdravili Dominika Ďurská a Stanko Ďurský, absolventi Konzervatória v Košiciach, kde vyštudovali operný spev, ale nikdy nezanevreli na náš krásny folklór, pretože svoje hlasy uplatňujú v folklórnych telesách. Hosťom kultúrneho programu bolo Folklórne združenie Stráne z Važca. Svojím vystúpením potešili srdcia rodákov aj všetkých prítomných. Predsedníčka MO MS Važec Gitka Hybenová svojou básňou potešila rodáčky a z úprimného srdca vyjadrené myšlienky premenila na poéziu.
Na pódiu sa vystriedalo množstvo matičných kolektívov z horného Gemera a utvrdili nás v tom, že svojím cieľavedomým a aktívnym prístupom vedú svojich členov k zodpovednosti, úcte k tradíciám a láske k folklóru. Predstavil sa nám Folklórny súbor Haviar z Rožňavy, ktorý svojou činnosťou prispieva do folklórneho života už 34 rokov. Okrem tanečnej, mužskej a ženskej speváckej zložky pri súbore už skoro rok pôsobia aj dva detské súbory: Malý Haviar a Deti FS Haviar, ktoré sa nám tiež predstavili. Svojimi piesňami nás prišla potešiť aj spevácka skupina seniorov Dobšinky z Dobšinej, s hudobným doprovodom Oľgy Benediktyovej a Ján Gallu.
Prvý podpredseda MS Marek Hanuska prítomných matičiarov pozdravil milými slovami a nezabudol ani na historické fakty spojené s čínnosťou a históriou MS.
Desaťročné jubileum oslavovali aj niektoré folklórne telesá, ako napríklad aj FSk Hrabina z Nižnej Slanej, ktorá okrem spevu zaujala aj novou piesňou v podaní dvojice Martin Gallík a Ján Kalina a fotoknihou k nášmu výročiu.
Ďalším vystupujúcim jubilujúcim kolektívom bol Folklórny súbor Dubina z Rožňavy. Zaplnili celé pódium a roztancovali všetkých prítomných. Aj Folklórna skupina Bučina z Pače tento rok slávy svoje narodeniny a zaspievali nám svoje „pačanské piesne“. Na naše požiadanie však neprišli v kroji, ale v reprezentatívnych tričkách skupiny, ktoré celú atmosféru ozvláštnili a dodali tradíciám moderný nádych a šmrnc.
Senior Gemerského seniorátu Radovan Gdovin vo svojom príhovore spomenul neoceniteľný prínos Cyrila a Metoda, vyzdvihol dôležitosť nášho jazyka a ľudskej viery.
Azda najstarším naším folklórnym zoskupením je Folklórna skupina Hôra z Rejdovej, ktorá má svojrázne nárečie, zvyky a obyčaje. Svoje tričká oprášila aj Folklórna skupina Lehoťanka, ktorá prišla síce v menšom počte, ale na ich spevácky výkon to nemalo žiaden vplyv. Zaspievali nám niekoľko krásnych lehotských piesní. Bystränky prišli spevom a tancom podporiť svoju vedúcu a pracovníčku DMS Tatianu Tomkovú a zároveň reprezentovať svoju obec, zvyky a tradície.
O storočnici práporu radiačnej, chemickej a biologickej obrany v Rožňave nám porozprával Jaroslav Šip.
Aj napriek únave po dlhej ceste z vystúpenia v Čiernej Hore nás svojím tancom potešila aj Folklórny súbor Stromíš z Vlachova so svojou ľudovou hudbou pod vedením Petra Gecelovského. Folklórna skupina Genšenky z Honiec, tiež jubilujúca partia, zakončila vystúpenia folkloristov z Gemera.
Do príhovorov prispel aj zástupca primátora mesta Rožňava Ján Lach a s radosťou asistoval pri odovzdávaní pamätných listov.
Záver patril hosťom. Miroslava Podhorová, ktorá účinkuje vo FS Jánošík vo Fiľakove a zároveň je už 9 rokov aj vedúcou DFS Jánošík vo Fiľakove, nám zaspievala spolu so svojou vnučkou Katkou. V druhom bloku svojho vystúpenia nám Folklórne združenie Stráne z Važca predviedlo zbojnícke pásmo, ktoré osviežilo celé podujatie.
Vyvrcholením podujatia bol spoločný spev národnej piesne „Kopala studničku“, ktorej nápev sa stal základom pre štátnu hymnu Slovenskej republiky.
Ďakujeme všetkým matičiarom, všetkým účinkujúcim a prítomným za užasnú atmosféru, ktorú sme spolu vytvorili.
Zlatica Halková, Tatiana Tomková, Zuzana Ujháziová
Fotografie: Štefan Majerčák
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).