Cyrilometodejský piatok pre nás vyznieval v slávnostnom duchu. Stretnutie matičiarov, alebo po našom – stretnutie ľudí dobrej vôle, sa už tradične nieslo vo vynikajúcej pospolitej atmosfére. Privítali sme aj vzácnych hostí, medzi ktorých patrili: Marek Hanuska – prvý podpredseda Matice slovenskej, Ján Lach – zástupca primátora mesta Rožňava, Jaroslav Šip – zástupca veliteľa Vojenského útvaru ASR v Rožňave, Radovan Gdovin –senior Gemerského seniorátu, Ingrid Šulková a Miroslava Podhorová zo susedných Domov Matice slovenskej, Ján Slovák – primátor mesta Dobšiná, Želmíra Gonosová – starostka obce Rožňavské Bystré, výnimočná návšteva zahraničných matičiarov zo Srbska, konkrétne z Kovačice pod vedením Pavla Baláža a samozrejme všetci prítomní.
Program sa začal matičnou hymnou „Kto za pravdu horí“ v podaní hymnického spevu Peknej dolinky z Vlachova.
Prvá sa príhovoru ujala riaditeľka Domu Matice slovenskej v Rožňave Zlatica Halková, ktorá nezabudla spomenúť svoje korene z Važca a medzi prítomnými vľúdnym slovom privítala svojich rodákov. Vo svojom príhovore opísala začiatky matičnej práce v našom okrese. Zaspomínali sme si... V roku 1990 prebehlo oživenie Miestneho odboru Matice slovenskej v Rožňave a následne aj ďalších miestnych odborov v okrese Rožňava a Revúca. V roku 1992 sa zriadilo Oblastné pracovisko Matice slovenskej v Rožňave, ktoré dlhodobo a zodpovedne viedla Mária Halková. Za jej prácu jej vyslovujeme obrovské poďakovanie. Pani riaditeľka vo svojom úvodnom slove nezabudla spomenúť aj svedomitú prácu pracovníkov DMS Mateja Ladu a Tatiany Tomkovej, ktorým poďakovala za ich prínos do matičnej činnosti.
Celým programom nás sprevádzali dve srdcom zaryté matičiarky – Janka Regrutová a Martina Dudášová, ktoré sa svojej úlohy moderátoriek ujali veľmi zodpovedne.
Zaujímavý a poučný výklad o roku 1919, teda o oživotvorení Matice slovenskej, nám poskytol riaditeľ Archívu MS Pavol Madura, no prečítala ho Janka Regrutová. Ozrejmila nám fakty spojené s oživovaním Matice slovenskej, spomenula významné osobnosti, ktoré sa na tom podieľali a utvrdila nás o význame matičnej činnosti pre celý slovenský národ.
Veľmi krásnym vstupom, piesňou Vivo per lei, nás pozdravili Dominika Ďurská a Stanko Ďurský, absolventi Konzervatória v Košiciach, kde vyštudovali operný spev, ale nikdy nezanevreli na náš krásny folklór, pretože svoje hlasy uplatňujú v folklórnych telesách. Hosťom kultúrneho programu bolo Folklórne združenie Stráne z Važca. Svojím vystúpením potešili srdcia rodákov aj všetkých prítomných. Predsedníčka MO MS Važec Gitka Hybenová svojou básňou potešila rodáčky a z úprimného srdca vyjadrené myšlienky premenila na poéziu.
Na pódiu sa vystriedalo množstvo matičných kolektívov z horného Gemera a utvrdili nás v tom, že svojím cieľavedomým a aktívnym prístupom vedú svojich členov k zodpovednosti, úcte k tradíciám a láske k folklóru. Predstavil sa nám Folklórny súbor Haviar z Rožňavy, ktorý svojou činnosťou prispieva do folklórneho života už 34 rokov. Okrem tanečnej, mužskej a ženskej speváckej zložky pri súbore už skoro rok pôsobia aj dva detské súbory: Malý Haviar a Deti FS Haviar, ktoré sa nám tiež predstavili. Svojimi piesňami nás prišla potešiť aj spevácka skupina seniorov Dobšinky z Dobšinej, s hudobným doprovodom Oľgy Benediktyovej a Ján Gallu.
Prvý podpredseda MS Marek Hanuska prítomných matičiarov pozdravil milými slovami a nezabudol ani na historické fakty spojené s čínnosťou a históriou MS.
Desaťročné jubileum oslavovali aj niektoré folklórne telesá, ako napríklad aj FSk Hrabina z Nižnej Slanej, ktorá okrem spevu zaujala aj novou piesňou v podaní dvojice Martin Gallík a Ján Kalina a fotoknihou k nášmu výročiu.
Ďalším vystupujúcim jubilujúcim kolektívom bol Folklórny súbor Dubina z Rožňavy. Zaplnili celé pódium a roztancovali všetkých prítomných. Aj Folklórna skupina Bučina z Pače tento rok slávy svoje narodeniny a zaspievali nám svoje „pačanské piesne“. Na naše požiadanie však neprišli v kroji, ale v reprezentatívnych tričkách skupiny, ktoré celú atmosféru ozvláštnili a dodali tradíciám moderný nádych a šmrnc.
Senior Gemerského seniorátu Radovan Gdovin vo svojom príhovore spomenul neoceniteľný prínos Cyrila a Metoda, vyzdvihol dôležitosť nášho jazyka a ľudskej viery.
Azda najstarším naším folklórnym zoskupením je Folklórna skupina Hôra z Rejdovej, ktorá má svojrázne nárečie, zvyky a obyčaje. Svoje tričká oprášila aj Folklórna skupina Lehoťanka, ktorá prišla síce v menšom počte, ale na ich spevácky výkon to nemalo žiaden vplyv. Zaspievali nám niekoľko krásnych lehotských piesní. Bystränky prišli spevom a tancom podporiť svoju vedúcu a pracovníčku DMS Tatianu Tomkovú a zároveň reprezentovať svoju obec, zvyky a tradície.
O storočnici práporu radiačnej, chemickej a biologickej obrany v Rožňave nám porozprával Jaroslav Šip.
Aj napriek únave po dlhej ceste z vystúpenia v Čiernej Hore nás svojím tancom potešila aj Folklórny súbor Stromíš z Vlachova so svojou ľudovou hudbou pod vedením Petra Gecelovského. Folklórna skupina Genšenky z Honiec, tiež jubilujúca partia, zakončila vystúpenia folkloristov z Gemera.
Do príhovorov prispel aj zástupca primátora mesta Rožňava Ján Lach a s radosťou asistoval pri odovzdávaní pamätných listov.
Záver patril hosťom. Miroslava Podhorová, ktorá účinkuje vo FS Jánošík vo Fiľakove a zároveň je už 9 rokov aj vedúcou DFS Jánošík vo Fiľakove, nám zaspievala spolu so svojou vnučkou Katkou. V druhom bloku svojho vystúpenia nám Folklórne združenie Stráne z Važca predviedlo zbojnícke pásmo, ktoré osviežilo celé podujatie.
Vyvrcholením podujatia bol spoločný spev národnej piesne „Kopala studničku“, ktorej nápev sa stal základom pre štátnu hymnu Slovenskej republiky.
Ďakujeme všetkým matičiarom, všetkým účinkujúcim a prítomným za užasnú atmosféru, ktorú sme spolu vytvorili.
Zlatica Halková, Tatiana Tomková, Zuzana Ujháziová
Fotografie: Štefan Majerčák
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.