Cyrilometodejský piatok pre nás vyznieval v slávnostnom duchu. Stretnutie matičiarov, alebo po našom – stretnutie ľudí dobrej vôle, sa už tradične nieslo vo vynikajúcej pospolitej atmosfére. Privítali sme aj vzácnych hostí, medzi ktorých patrili: Marek Hanuska – prvý podpredseda Matice slovenskej, Ján Lach – zástupca primátora mesta Rožňava, Jaroslav Šip – zástupca veliteľa Vojenského útvaru ASR v Rožňave, Radovan Gdovin –senior Gemerského seniorátu, Ingrid Šulková a Miroslava Podhorová zo susedných Domov Matice slovenskej, Ján Slovák – primátor mesta Dobšiná, Želmíra Gonosová – starostka obce Rožňavské Bystré, výnimočná návšteva zahraničných matičiarov zo Srbska, konkrétne z Kovačice pod vedením Pavla Baláža a samozrejme všetci prítomní.
Program sa začal matičnou hymnou „Kto za pravdu horí“ v podaní hymnického spevu Peknej dolinky z Vlachova.
Prvá sa príhovoru ujala riaditeľka Domu Matice slovenskej v Rožňave Zlatica Halková, ktorá nezabudla spomenúť svoje korene z Važca a medzi prítomnými vľúdnym slovom privítala svojich rodákov. Vo svojom príhovore opísala začiatky matičnej práce v našom okrese. Zaspomínali sme si... V roku 1990 prebehlo oživenie Miestneho odboru Matice slovenskej v Rožňave a následne aj ďalších miestnych odborov v okrese Rožňava a Revúca. V roku 1992 sa zriadilo Oblastné pracovisko Matice slovenskej v Rožňave, ktoré dlhodobo a zodpovedne viedla Mária Halková. Za jej prácu jej vyslovujeme obrovské poďakovanie. Pani riaditeľka vo svojom úvodnom slove nezabudla spomenúť aj svedomitú prácu pracovníkov DMS Mateja Ladu a Tatiany Tomkovej, ktorým poďakovala za ich prínos do matičnej činnosti.
Celým programom nás sprevádzali dve srdcom zaryté matičiarky – Janka Regrutová a Martina Dudášová, ktoré sa svojej úlohy moderátoriek ujali veľmi zodpovedne.
Zaujímavý a poučný výklad o roku 1919, teda o oživotvorení Matice slovenskej, nám poskytol riaditeľ Archívu MS Pavol Madura, no prečítala ho Janka Regrutová. Ozrejmila nám fakty spojené s oživovaním Matice slovenskej, spomenula významné osobnosti, ktoré sa na tom podieľali a utvrdila nás o význame matičnej činnosti pre celý slovenský národ.
Veľmi krásnym vstupom, piesňou Vivo per lei, nás pozdravili Dominika Ďurská a Stanko Ďurský, absolventi Konzervatória v Košiciach, kde vyštudovali operný spev, ale nikdy nezanevreli na náš krásny folklór, pretože svoje hlasy uplatňujú v folklórnych telesách. Hosťom kultúrneho programu bolo Folklórne združenie Stráne z Važca. Svojím vystúpením potešili srdcia rodákov aj všetkých prítomných. Predsedníčka MO MS Važec Gitka Hybenová svojou básňou potešila rodáčky a z úprimného srdca vyjadrené myšlienky premenila na poéziu.
Na pódiu sa vystriedalo množstvo matičných kolektívov z horného Gemera a utvrdili nás v tom, že svojím cieľavedomým a aktívnym prístupom vedú svojich členov k zodpovednosti, úcte k tradíciám a láske k folklóru. Predstavil sa nám Folklórny súbor Haviar z Rožňavy, ktorý svojou činnosťou prispieva do folklórneho života už 34 rokov. Okrem tanečnej, mužskej a ženskej speváckej zložky pri súbore už skoro rok pôsobia aj dva detské súbory: Malý Haviar a Deti FS Haviar, ktoré sa nám tiež predstavili. Svojimi piesňami nás prišla potešiť aj spevácka skupina seniorov Dobšinky z Dobšinej, s hudobným doprovodom Oľgy Benediktyovej a Ján Gallu.
Prvý podpredseda MS Marek Hanuska prítomných matičiarov pozdravil milými slovami a nezabudol ani na historické fakty spojené s čínnosťou a históriou MS.
Desaťročné jubileum oslavovali aj niektoré folklórne telesá, ako napríklad aj FSk Hrabina z Nižnej Slanej, ktorá okrem spevu zaujala aj novou piesňou v podaní dvojice Martin Gallík a Ján Kalina a fotoknihou k nášmu výročiu.
Ďalším vystupujúcim jubilujúcim kolektívom bol Folklórny súbor Dubina z Rožňavy. Zaplnili celé pódium a roztancovali všetkých prítomných. Aj Folklórna skupina Bučina z Pače tento rok slávy svoje narodeniny a zaspievali nám svoje „pačanské piesne“. Na naše požiadanie však neprišli v kroji, ale v reprezentatívnych tričkách skupiny, ktoré celú atmosféru ozvláštnili a dodali tradíciám moderný nádych a šmrnc.
Senior Gemerského seniorátu Radovan Gdovin vo svojom príhovore spomenul neoceniteľný prínos Cyrila a Metoda, vyzdvihol dôležitosť nášho jazyka a ľudskej viery.
Azda najstarším naším folklórnym zoskupením je Folklórna skupina Hôra z Rejdovej, ktorá má svojrázne nárečie, zvyky a obyčaje. Svoje tričká oprášila aj Folklórna skupina Lehoťanka, ktorá prišla síce v menšom počte, ale na ich spevácky výkon to nemalo žiaden vplyv. Zaspievali nám niekoľko krásnych lehotských piesní. Bystränky prišli spevom a tancom podporiť svoju vedúcu a pracovníčku DMS Tatianu Tomkovú a zároveň reprezentovať svoju obec, zvyky a tradície.
O storočnici práporu radiačnej, chemickej a biologickej obrany v Rožňave nám porozprával Jaroslav Šip.
Aj napriek únave po dlhej ceste z vystúpenia v Čiernej Hore nás svojím tancom potešila aj Folklórny súbor Stromíš z Vlachova so svojou ľudovou hudbou pod vedením Petra Gecelovského. Folklórna skupina Genšenky z Honiec, tiež jubilujúca partia, zakončila vystúpenia folkloristov z Gemera.
Do príhovorov prispel aj zástupca primátora mesta Rožňava Ján Lach a s radosťou asistoval pri odovzdávaní pamätných listov.
Záver patril hosťom. Miroslava Podhorová, ktorá účinkuje vo FS Jánošík vo Fiľakove a zároveň je už 9 rokov aj vedúcou DFS Jánošík vo Fiľakove, nám zaspievala spolu so svojou vnučkou Katkou. V druhom bloku svojho vystúpenia nám Folklórne združenie Stráne z Važca predviedlo zbojnícke pásmo, ktoré osviežilo celé podujatie.
Vyvrcholením podujatia bol spoločný spev národnej piesne „Kopala studničku“, ktorej nápev sa stal základom pre štátnu hymnu Slovenskej republiky.
Ďakujeme všetkým matičiarom, všetkým účinkujúcim a prítomným za užasnú atmosféru, ktorú sme spolu vytvorili.
Zlatica Halková, Tatiana Tomková, Zuzana Ujháziová
Fotografie: Štefan Majerčák

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-