Ešte aj nebesia priali stretnutiu ľudí dobrej vôle vo Vlachove, kedy sme si aj my matičiari zo širokého okolia 5. júla 2013 pripomenuli 1150. výročie príchodu sv. Cyrila a Metoda na naše územie a 150. výročie založenia Matice slovenskej. Deň bol naplnený slnečným jasom, dobrou náladou všetkých návštevníkov, krásou ľudových krojov, mnohé ešte staré originály a hlavne nádhernými piesňami a zvykmi z nášho i susedného regiónu, čo dedina, to iné nárečie, iné kroje, ale hlavne dobrá vôľa urobiť niečo pre potešenie tých druhých...Tak to bolo aj vo Vlachove, naozaj sa tu stretli ľudia, ktorí z dobrej vôle priložili ruku, um, či ináč pomohli uskutočniť toto stretnutie. A o dobrej vôli a nálade snáď svedčí aj počet súborov, návštevníkov - bez rozdielu veku - veď od 5-mesačných detí až po 90-ročných deduškov ste tu stretli známych i starých, možno už skoro zabudnutých kamarátov. To, že sa ľudia bavili až do rána druhého dňa - to je tá odmena, ktorá sňala ťarchu prípravy. Prísť mohol každý. Príhovor starostu obce Petra Pakesa, po ktorom nasledovalo otvorenie podujatia v prevedení riaditeľky Domu Matice slovenskej v Rožňave Zlatice Halkovej. Príjemným prekvapením bola, na návrh MO MS vo Vlachove, udelená Zlatá cena predsedu Matice slovenskej nášmu matičiarovi Jánovi Klobušníkovi za dlhoročnú aktívnu prácu. Srdečne blahoželáme.
A už sa na javisko tlačilo mnoho folklórnych skupín a súborov z nášho okresu, ale aj mimo neho, ktorí nám predviedli kyticu uvitú z piesní a tancov, ktorá potešila srdcia všetkých prítomných. Na konci celého tohto podujatia sme si spoločne zaspievali hymnu MS „Kto za pravdu horí“ a zahoreli aj Vatry zvrchovanosti. Môžem povedať, že to bola jedna nádherná akcia, na ktorej sa stretlo nielen veľa ľudí, ale môžem povedať aj veľa priateľov.
Poďakovanie patrí nielen organizátorom, ale aj všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom podieľali na celom podujatí. O dobré jedlo sa postarali Mirko Figúr a Zoli Bolaček. O prekrásne medovníčky so symbolikou MS pre skoro každého účastníka sa postaral MO MS Štítnik na čele s rodinou Vranovou. Ďakujeme Vám.
Organizátori: Dom Matice slovenskej Rožňava, Miestny odbor Matice slovenskej Vlachovo, Obec Vlachovo.
Moderátori: Štefan Gerža a Mirka Macková.
V programe účinkovali: Rožňavskí fujaristi, Evanjelický spevácky zbor Rožňava, 4G Rožňava, DFS Bambuchy Gemerská Poloma, FSk Hôra Rejdová, FSS Hrabina Nižná Slaná, FSk Bučina Pača, FS Haviar Rožňava, FSk Bystränky Rožňavské Bystré, ŽSS Muránska Zdychava, FS Stromíš Vlachovo, FS Jánošík a ĽH Datelinka Fiľakovo, Tanečný spolok Komlóš, FS Dubina Rožňava, FSk Lehoťanka Čierna Lehota, Martinka Zagibová Pača, Stanislav Ďurský a Dominika Ďurská Rožňavské Bystré.
Ivana Kolářová,
predsedníčka MO MS Rejdová
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.