Nebolo to ale všetko. Nasledoval ďalší program. Pred nami bola návšteva „Železničného tunela pod Homôlkou“, ktorým ešte neprešiel vlak, „Malý tunel“ a „Viadukt„. Tí, čo sme tam boli prvýkrát, vstupovali sme na pôdu tunela s obavami, ale tie rýchlo prešli. Dva a pol kilometra sme absolvovali so svietidlami v rukách za 45 minút. Niektorí aj skôr. Bol to fascinujúci zážitok.
Nasledoval „Malý tunel". Ten bol už pre nás „ľahší“. Cesta sa uzavrela masívnym „Viaduktom“. „Neuveriteľné, tak dokonalé,“ tie slová sa opakovali z úst mnohých. Škoda, že sa dielo nedokončilo. Aj napriek tomu, je to technický unikát a technická pamiatka.
Neboli by sme matičiari, keby sme akciu nezavŕšili dobrým jedlom, pitím a samozrejme spevom. Veď matičiari sa vyznačujú dobrým a otvoreným srdcom, spriaznení sú milotou, veselosťou, jednotnou príslušnosťou, úctou, zábavnosťou, radosťou zo života. A to všetko spojené so srdečnosťou. Guláš bol výborný. Zákusky, možno by to vystihli slová kráľa rozprávok P. E. Dobšinského: „oči sa pásli, chute nám rástli a na jazyku sa rozplývali až to srdce potešilo".
Poďakovanie za nádherne prežité chvíle patria všetkým matičiarom, celej okresnej rade Matice slovenskej na čele s Ing. Z. Halkovou, ako aj tým všetkým, ktorí s úsmevom pre nás pripravili prekrásny slnečný deň.
Text a foto: Dr. Jozef Sabo
{gallery}kultura/matica/slavosovce/zajazd{/gallery}
{jcomments on}

































Deň bol pre nás ako vyšitý. Aj keď zrána bolo iba dva stupne nad nulou, slnko stále viacej prihrievalo a 19. máj 2012 veštil len to najlepšie. Akcia organizovaná Okresnou radou Matice slovenskej v spolupráci s MO MS Čierna Lehota sa nadmieru vydarila.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a