Jednou z týchto škôl je aj Prvé slovenské literárne gymnázium v Revúcej, ktoré sa snaží pokračovať vo výchove svojich žiakov v duchu národnom a vlasteneckom. Tak, ako to deklaroval vo svojom inauguračnom prejave 16. septembra 1862 pri otvorení Prvého slovenského gymnázia jeho správca August Horislav Škultéty. Tieto myšlienky ešte viac rezonujú v roku 150. výročia založenia prvej úplnej slovenskej strednej školy. Možno aj preto z celkového počtu 39 prác zo všetkých stredných škôl bolo desať z PSLG. Práca Lenky Debnárovej dostala osobitné ocenenie predsedu Matice slovenskej, Ing. Mariana Tkáča.
Vyhodnotenie súťaže pod názvom Veniec víťazov sa konalo v rámci Slovesnej jari 7.6.2012 v Ev a.v. kostole na Námestí Memoranda národa slovenského v Martine. Organizátori zostavili reprezentatívny galaprogram, ktorým sprevádzal riaditeľ Slovenského komorného divadla v Martine František Výrostko. V programe zazneli umelecké prednesy víťazov celoslovenských recitačných súťaží.
Po skončení oficiálnej časti sa účastníci stretli v historickej budove Matice slovenskej s riaditeľom Slovenského literárneho ústavu Matice slovenskej dr. Miroslavom Bielikom, kde zazneli pochvalné, ale aj kritické slová na adresu činnosti Matice slovenskej, ktoré však mali spoločný cieľ- posunúť túto ustanovizeň opäť do čela národa, pomáhať jej vzbudzovať národnú hrdosť Slovákov a podchytiť najmä príslušníkov mladej generácie.
(Info a foto: Prvé slov. literárne gymnázium Revúca a revuca24.sk)
{gallery}kultura/matica/debnarova{/gallery}
{jcomments on}

































Matica slovenská vyhlásila v roku 2012 prvý (alebo nultý) ročník literárnej súťaže určenej žiakom stredných škôl a univerzít s presne vyhraneným zámerom a konkrétnou témou, ktoré uviedla v štatúte súťaže zo 6. septembra 2011. Súťaž mala ako ústredný motív myšlienku „Je ešte stále Matica slovenská jednotou milovníkov národa a života slovenského?“
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a