J. C. Hronský (*1896 Zvolen, +1960 Luján – Argentína) – spisovateľ, publicista, výtvarník, pedagóg, redaktor, autor literatúry pre mládež...O literárnych a umeleckých sklonoch chýbajú hodnovernejšie svedectvá. Vzťah k maliarskemu umeniu bol taký silný, že uvažoval o výtvarných štúdiách a profesionálnom maliarstve. Osud však rozhodol inak a Hronský zostal pri učiteľskom povolaní. Výtvarné cítenie a silný vzťah k maliarstvu si uchoval po celý život.
V rokoch 1935 – 1936 sa na jeho návrh uskutočnila cesta pracovníkov Matice slovenskej do USA za slovenskými vysťahovalcami a krajanskými organizáciami.
V roku 1945 z obavy o seba a svoju rodinu opustil Slovensko a po trojročnom pobyte v Rakúsku, Bavorsku a Taliansku sa nakoniec usadil v Argentíne. V exile sa venoval výtvarnej tvorbe, najmä kresbe, krajinomaľbe a maľbám s náboženskou tematikou. Venoval sa aj literatúre a publicistike.
Po úvodných slovách o živote a tvorbe J. C. Hronského výstavu otvoril predseda Matice slovenskej Marián Tkáč. Stretnutie so študentmi stredných škôl, ich pedagógmi, členmi Matice slovenskej ako aj širokou verejnosťou pokračovalo besedou o knihách na tému „Slovenské príbehy“.Ing. Marián Tkáč, PhD. patrí k najvýznamnejším autorom literatúry faktu na Slovensku. Napísal vyše dvadsať kníh, rozhlasové hry, seriály, pásma a niekoľko stoviek štúdií, úvah, glos a poznámok, ktoré publikoval v periodickej a odbornej tlači. Po roku 1989 sa výrazným spôsobom podieľal na vzniku samostatnej Slovenskej republiky, bol členom komisie na prípravu prvej Ústavy SR. V rokoch 1990 – 1992 pracoval na ministerstve financií ako námestník ministra. Zakladal a od 1. januára 1993 riadil Národnú banku Slovenska. Od novembra 2010 je predsedom Matice slovenskej.
Kniha Päť slovenských rodov je prvým zväzkom novej edície s názvom Slovenské príbehy. Beletristicky spracované texty z rozhlasového seriálu Slovenské rody predstavujú príbehy významných slovenských rodov, ako sú Daxnerovci, Turzovci, Petrovičovci, Bosákovci a Pružinovci. Autor v tejto beletrii majstrovsky vystihol dobu, v ktorej sa príbehy odohrali.
Románovou formou priblížil aj životné osudy Antona Bernoláka, prvého kodifikátora spisovnej slovenčiny v druhej knihe pod názvom Bernolák.
„Literárny dúšok pre milovníkov histórie – aj tak by sme mohli nazvať príjemné posedenie pri dvoch najnovších knihách Mariána Tkáča“ povedala jedna z účastníčok podujatia. Do rozhovoru sa zapojil starší pán „Som milo prekvapený. Práve som si nezáväzne vypočul rozhovor odchádzajúcich študentov - sú spokojní s besedou, nakoľko voľné rozprávanie o dejinách nášho národa bolo pre nich veľmi pútavé a zrozumiteľné.“
Napriek tomu, že pár dní pred otvorením výstavy nastali určité komplikácie s dovozom, chcem poďakovať za vynaložené úsilie riaditeľke Domu Matice slovenskej v Rožňave p. Halkovej za jej promtné riešenie a vyriešenie problému,
ako aj všetkým zainteresovaným pracovníkom Matice slovenskej, ktorí sa podieľali akýmkoľvek spôsobom, aby výstava mohla byť dovezená a inštalovaná včas. Veríme, že nielen milovníci literatúry a dejín slovenského národa, ale aj tí ostatní, ktorí si už zvykli prísť do knižnice niečo pekné pozrieť, si nájdu čas aj na túto výstavu „Život bez domova 1945 – 1960 z argentínskej pozostalosti Jozefa Cígera Hronského“, kde sa verejnosti predstavujú vzácne pamiatky a dokumenty jedného z našich najpoprednejších spisovateľov. Výstava potrvá do 27. februára 2013 a návštevníci ju môžu vidieť v rámci výpožičných hodín knižnice. Vstup je voľný.Text: Tatiana Bachňáková
Foto: MS Martin
FOTOGRAFIE Z OTVORENIA VÝSTAVY
{jcomments on}
































(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – reportáž) – Dom Matice slovenskej v Rožňave a Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravili pre žiakov, študentov i verejnosť výstavu pod názvom „Život bez domova 1945 – 1960 z argentínskej pozostalosti Jozefa Cígera Hronského“, ktorú 5.2.2013 v priestoroch Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave slávnostne otvoril predseda Matice slovenskej
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-