J. C. Hronský (*1896 Zvolen, +1960 Luján – Argentína) – spisovateľ, publicista, výtvarník, pedagóg, redaktor, autor literatúry pre mládež...O literárnych a umeleckých sklonoch chýbajú hodnovernejšie svedectvá. Vzťah k maliarskemu umeniu bol taký silný, že uvažoval o výtvarných štúdiách a profesionálnom maliarstve. Osud však rozhodol inak a Hronský zostal pri učiteľskom povolaní. Výtvarné cítenie a silný vzťah k maliarstvu si uchoval po celý život.
V rokoch 1935 – 1936 sa na jeho návrh uskutočnila cesta pracovníkov Matice slovenskej do USA za slovenskými vysťahovalcami a krajanskými organizáciami.
V roku 1945 z obavy o seba a svoju rodinu opustil Slovensko a po trojročnom pobyte v Rakúsku, Bavorsku a Taliansku sa nakoniec usadil v Argentíne. V exile sa venoval výtvarnej tvorbe, najmä kresbe, krajinomaľbe a maľbám s náboženskou tematikou. Venoval sa aj literatúre a publicistike.
Po úvodných slovách o živote a tvorbe J. C. Hronského výstavu otvoril predseda Matice slovenskej Marián Tkáč. Stretnutie so študentmi stredných škôl, ich pedagógmi, členmi Matice slovenskej ako aj širokou verejnosťou pokračovalo besedou o knihách na tému „Slovenské príbehy“.Ing. Marián Tkáč, PhD. patrí k najvýznamnejším autorom literatúry faktu na Slovensku. Napísal vyše dvadsať kníh, rozhlasové hry, seriály, pásma a niekoľko stoviek štúdií, úvah, glos a poznámok, ktoré publikoval v periodickej a odbornej tlači. Po roku 1989 sa výrazným spôsobom podieľal na vzniku samostatnej Slovenskej republiky, bol členom komisie na prípravu prvej Ústavy SR. V rokoch 1990 – 1992 pracoval na ministerstve financií ako námestník ministra. Zakladal a od 1. januára 1993 riadil Národnú banku Slovenska. Od novembra 2010 je predsedom Matice slovenskej.
Kniha Päť slovenských rodov je prvým zväzkom novej edície s názvom Slovenské príbehy. Beletristicky spracované texty z rozhlasového seriálu Slovenské rody predstavujú príbehy významných slovenských rodov, ako sú Daxnerovci, Turzovci, Petrovičovci, Bosákovci a Pružinovci. Autor v tejto beletrii majstrovsky vystihol dobu, v ktorej sa príbehy odohrali.
Románovou formou priblížil aj životné osudy Antona Bernoláka, prvého kodifikátora spisovnej slovenčiny v druhej knihe pod názvom Bernolák.
„Literárny dúšok pre milovníkov histórie – aj tak by sme mohli nazvať príjemné posedenie pri dvoch najnovších knihách Mariána Tkáča“ povedala jedna z účastníčok podujatia. Do rozhovoru sa zapojil starší pán „Som milo prekvapený. Práve som si nezáväzne vypočul rozhovor odchádzajúcich študentov - sú spokojní s besedou, nakoľko voľné rozprávanie o dejinách nášho národa bolo pre nich veľmi pútavé a zrozumiteľné.“
Napriek tomu, že pár dní pred otvorením výstavy nastali určité komplikácie s dovozom, chcem poďakovať za vynaložené úsilie riaditeľke Domu Matice slovenskej v Rožňave p. Halkovej za jej promtné riešenie a vyriešenie problému,
ako aj všetkým zainteresovaným pracovníkom Matice slovenskej, ktorí sa podieľali akýmkoľvek spôsobom, aby výstava mohla byť dovezená a inštalovaná včas. Veríme, že nielen milovníci literatúry a dejín slovenského národa, ale aj tí ostatní, ktorí si už zvykli prísť do knižnice niečo pekné pozrieť, si nájdu čas aj na túto výstavu „Život bez domova 1945 – 1960 z argentínskej pozostalosti Jozefa Cígera Hronského“, kde sa verejnosti predstavujú vzácne pamiatky a dokumenty jedného z našich najpoprednejších spisovateľov. Výstava potrvá do 27. februára 2013 a návštevníci ju môžu vidieť v rámci výpožičných hodín knižnice. Vstup je voľný.Text: Tatiana Bachňáková
Foto: MS Martin
FOTOGRAFIE Z OTVORENIA VÝSTAVY
{jcomments on}

































(Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave – reportáž) – Dom Matice slovenskej v Rožňave a Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravili pre žiakov, študentov i verejnosť výstavu pod názvom „Život bez domova 1945 – 1960 z argentínskej pozostalosti Jozefa Cígera Hronského“, ktorú 5.2.2013 v priestoroch Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave slávnostne otvoril predseda Matice slovenskej 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a