je dostupná, len mierne náročná a z jej hrebeňa sa naskytuje krásny výhľad na okolité kotliny, mestá a dediny, stala sa naším prvým cieľom.
Napriek nepriaznivým prognózam vývoja počasia nás sobota vítala krásnym slnečným dňom. Prekonali sme vlastnú lenivosť a skutočnosť, že naši hokejisti hrali dôležitý zápas s Bielorusmi a vydali sme sa o deviatej hodine zo sídliska JUH smerom k obci Jovice. Zvíťazilo v nás odhodlanie a túžba žiť v čistom prostredí. Nie nadarmo sa vraví: „Keď chceš zmeniť svoje okolie, musíš zmeniť najprv sám seba“. Náš počet nebol veľký, skôr skromný, no nahrádzala ho pevná vôľa a dobré úmysly.
Po prechode cez obec Jovice nás čakalo mierne náročné stúpanie na vrchol hrebeňa, ktoré nám zabralo asi 35 minút. Na vrchu sme si trochu oddýchli, občerstvili sa, rozdali vrecia a ochranné pomôcky a pokračovali v ústrety Brzotínskym skalám. Jedným veľkým mínusom je neoznačenie tejto destinácie turistickými značkami, čo je podľa nás veľká škoda, ale keďže sme tu neboli prvýkrát, nestratili sme sa.
Počas zberu odpadkov nás najviac prekvapilo miesto, kde boli naskladané čerstvo vyrúbané ihličnany. V ich okolí sa nachádzalo množstvo konzerv a rôznych obalov od jedla, či umelohmotných fliaš. Drevorubači a správcovia urbáru by sa mali o les starať a nie ho ešte viac znečisťovať.
Po trase k Brzotínskym skalám nás čakalo ešte množstvo negatívnych prekvapení a vrecia sa nám pomaly napĺňali. Na skalách sme si dali menšiu prestávku, doplnili sme tekutiny a kochali sa výhľadom na rožňavskú kotlinu, na naše mesto a priľahlé obce.
Po chvíľke oddychu sme sa menším oblúkom vrátili späť k pôvodnej trase. Odpad rôzneho formátu, pôvodu a veku pribúdal. Asi najviac sme toho nazbierali na jednej priľahlej lúke, akoby stvorenej na stanovanie a opekanie. Bolo hrozné sledovať, ako si sám človek ničí a špiní to, čo tu stojí tisíce rokov.
Najväčším problémom bolo pre nás zniesť plné vrecia odpadkov dolu do obce – tam, kam patrí – do komunálneho odpadu. Brali sme to ako menší tréning otužujúci telo, ktorý sa nám v konečnom dôsledku iste raz vráti. Nám mladým matičiarom nie je osud prírody a nášho životného prostredia ľahostajný, dôkazom je aj táto akcia, ktorá nebola určite poslednou. Záujem chrániť, čistiť a zveľaďovať naše okolie neskončil týmto dňom a dúfame, že sa k nám nabudúce pridáš aj ty.
{gallery}kultura/matica/planina{/gallery}
{jcomments on}
pondelok, 14 máj 2012 10:04
Mladí Matičiari z Rožňavy čistili cez víkend Silickú planinu nad Jovicami od odpadkov Doporučený
Napísal(a) MS
Matica slovenská má v našom živote mnoho úloh. Snaží sa dvíhať slovenské národné povedomie, zveľaďovať kultúrny život a prebúdzať v ľuďoch morálne hodnoty. Pokúša sa aj o udržiavanie spoločenského, športového a zdravého ľudského ducha. V neposlednom rade je jej povinnosťou ochrana kultúrnych pamiatok a našej krásnej slovenskej prírody.
Práve poslednej úlohe sme sa my, mladí Matičiari z Rožňavy a blízkeho okolia, rozhodli venovať pozornosť vo väčšej miere. Dvanásteho mája 2012 sme preto zorganizovali čistenie Silickej planiny, súčasti Národného parku Slovenský kras. Táto lokalita je nám veľmi dobre známa a keďže
Zverejnené v
Matica slovenská


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a