je dostupná, len mierne náročná a z jej hrebeňa sa naskytuje krásny výhľad na okolité kotliny, mestá a dediny, stala sa naším prvým cieľom.
Napriek nepriaznivým prognózam vývoja počasia nás sobota vítala krásnym slnečným dňom. Prekonali sme vlastnú lenivosť a skutočnosť, že naši hokejisti hrali dôležitý zápas s Bielorusmi a vydali sme sa o deviatej hodine zo sídliska JUH smerom k obci Jovice. Zvíťazilo v nás odhodlanie a túžba žiť v čistom prostredí.  Nie nadarmo sa vraví: „Keď chceš zmeniť svoje okolie, musíš zmeniť najprv sám seba“.  Náš počet nebol veľký, skôr skromný, no nahrádzala ho pevná vôľa a dobré úmysly.
Po prechode cez obec Jovice nás čakalo mierne náročné stúpanie na vrchol hrebeňa, ktoré nám zabralo asi 35 minút. Na vrchu sme si trochu oddýchli, občerstvili sa, rozdali vrecia a ochranné pomôcky a pokračovali v ústrety Brzotínskym skalám. Jedným veľkým mínusom je neoznačenie tejto destinácie turistickými značkami, čo je podľa nás veľká škoda, ale keďže sme tu neboli prvýkrát, nestratili sme sa.
Počas zberu odpadkov nás najviac prekvapilo miesto, kde boli naskladané čerstvo vyrúbané ihličnany. V ich okolí sa nachádzalo množstvo konzerv a rôznych obalov od jedla, či umelohmotných fliaš. Drevorubači a správcovia urbáru by sa mali o les starať a nie ho ešte viac znečisťovať.
Po trase k Brzotínskym skalám nás čakalo ešte množstvo negatívnych prekvapení a vrecia sa nám pomaly napĺňali. Na skalách sme si dali menšiu prestávku, doplnili sme tekutiny a kochali sa výhľadom na rožňavskú kotlinu, na naše mesto a priľahlé obce.
Po chvíľke oddychu sme sa menším oblúkom vrátili späť k pôvodnej trase. Odpad rôzneho formátu, pôvodu a veku pribúdal. Asi najviac sme toho nazbierali na jednej priľahlej lúke, akoby stvorenej na stanovanie a opekanie. Bolo hrozné sledovať, ako si sám človek ničí a špiní to, čo tu stojí tisíce rokov.
Najväčším problémom bolo pre nás zniesť plné vrecia odpadkov dolu do obce – tam, kam patrí – do komunálneho odpadu. Brali sme to ako menší tréning otužujúci telo, ktorý sa nám v konečnom dôsledku iste raz vráti. Nám mladým matičiarom nie je osud prírody a nášho životného prostredia ľahostajný, dôkazom je aj táto akcia, ktorá nebola určite poslednou. Záujem chrániť, čistiť a zveľaďovať naše okolie neskončil týmto dňom a dúfame, že sa k nám nabudúce pridáš aj ty.

{gallery}kultura/matica/planina{/gallery}
{jcomments on}