ako si ich získal aj príhovor predsedu Matice slovenskej, pána Mariána Tkáča, ktorý pozdravil matičiarov a všetkých prítomných a poukázal okrem iného na fakt, že všetci Slováci by si mali vo väčšej miere všímať slovenský vidiek. „Musíme pripomínať, že takto pomaly prichádzame o našu pôdu. Urobme všetko pre to, aby sme prebudili spiaci slovenský vidiek. Vráťme sa ku koreňom, robme to, čo robili naši predkovia.“ Marián Tkáč ďalej zdôraznil, že v matičnej práci sa treba orientovať smerom k Slovákom žijúcim na juhu. Nasledovali príhovory vzácnych hostí, a to príhovor podpredsedu NR SR pána Roberta Fica, ktorý vyzval účastníkov snemu, aby aj naďalej rozvíjali v ľuďoch zdravé vlastenectvo a kultúru Slovákov. „Pestovanie vlastenectva je pre Maticu slovenskú dlhodobá úloha. Lebo vlastenectvo akoby bolo nejaký nákazlivý bacil, akoby slovenskosť bola čímsi nemoderným a nemiestnym.“ Ďalej uviedol, že podporuje nové smerovanie, ktorým sa vydala MS a na záver dodal: „Matica slovenská musí spevňovať stavbu národnej identity a kultúry, ktorá stojí na troch pilieroch: musí brániť a pestovať lásku k štátnemu jazyku, pestovať vlastenectvo, vzťah k slovenskej vlasti a budovať silné historické vedomie slovenskej mládeže k spoločne prežitým osudom našich predkov.“ Vedúci kancelárie prezidenta Slovenskej republiky pán Milan Čič v úvode svojho príhovoru pozdravil účastníkov snemu v mene prezidenta SR Ivana Gašparoviča. Podčiarkol, že prezident Ivan Gašparovič prijal vedenie MS a viedol s ním otvorený dialóg o starostiach našej spoločnosti i o súčasných úlohách Matice slovenskej. „Od Matice sa očakáva mnoho aktivít, ktoré budú mať zjednocujúci charakter. Ak je niekto Slovák, mal by sa cítiť naozaj prítomný ako jeden z tých, ktorí tvoria slovenský národ, slovenskú vlasť. Vlasť je puto, idea, ktorá by nás mala dnes i v budúcnosti spájať. Práve matičiari majú a musia vyjadrovať tieto základné hodnoty.“
Najdôležitejšou úlohou, o ktorej snem MS rokoval, bol návrh nových stanov Matice slovenskej. Pripomienky i pozmeňovacie návrhy prešli konštruktívnou a niekedy búrlivou diskusiou, do ktorej sa zapájalo veľa delegátov snemu. Hlasovalo sa za každú zmenu jednotlivo. Snem ukončil vrúcny spev, matičnej hymny „Kto za pravdu horí“, ktorú spoločne spievali všetci prítomní.
Medzi prítomnými boli aj matičiari - zástupcovia miestnych odboroch okresu Rožňava, ktorí sa zapojili do prípravy snemu a prispeli aj aktívnou prácou v komisiách. Popri delegátoch snemu na poznávací zájazd prišli aj matičiari z Gemerskej Polomy a položili veniec v národných farbách na Národnom cintoríne. Okrem prehliadky Národného cintorína si prezreli aj Slovenské literárne múzeum. V oboch prípadoch za sprievodu odborníčok a kvalifikovaných pracovníčok múzea.
Celodenný náročný program oboch skupín sa pri návrate domov pretavil v jednu spoločnú matičnú rodinu a spev v autobuse napriek únave neutíchal. Naše poďakovanie patrí všetkým, ktorí voľnú sobotu venovali dobrej myšlienke a veľké poďakovanie patrí nášmu neúnavnému delegátovi, ale aj fotografovi Jožkovi Sabovi z Rakovnice.
TEXT: Bc. Matej Lada, Ing. Zlatica Halková
FOTO: Dr. Jozef Sabo
{gallery}kultura/matica/snem{/gallery}
{jcomments on}

































Dňa 17. septembra 2011 sa v Martine, v priestoroch Spojenej školy na Ulici Červenej armády 25, uskutočnil Snem Matice slovenskej, ktorého sa zúčastnilo vyše 400 delegátov z celého Slovenska. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a