Jednu z dvoch hlavných úloh, prijatých krajským snemom v posledný marcový deň, splnila Krajská rada Matice slovenskej (KR MS) košického kraja, keď sa 16. apríla 2012 zišla v Košiciach už v novom zložení. Prvé rokovanie otvorila a viedla nová predsedníčka Helena Biathová Zolovčíková. Po privítaní všetkých a osobitne správcu MS Mgr. Jána Eštoka sa ešte raz poďakovala za dôveru, ktorú dostala a vyjadrila nádej na dobrú, plodnú spoluprácu v nastávajúcich rokoch. Do úvodu rokovania patrili podľa programu ešte viaceré technicko-organizačné záležitosti. Z nich spomeňme predovšetkým, že pre spružnenie práce si KR MS zvolila predsedníctvo (okrem predsedníčky ho tvorí Ďalšia časť rokovania už patrila plneniu druhej úlohy zo snemu: Ing. Zlatica Halková predniesla rozpracovanie zámerov matičného hnutia v kraji na roky 2012 – 2014, s výhľadom do roku 2017, ktoré vychádzajú z Programu MS prijatého na celoštátnom matičnom sneme vlani a obsahujú šesť oblastí. KR MS uložila rozpracovať ich na podmienky okresov. Ďalšie aktuálne otázky a problémy, ktorých riešenie sa dostalo do záverečného uznesenia nastolila tiež diskusia. V nej odznela, okrem iného, informácia o avizovanej snahe Miestneho odboru MS (MO MS) v Košiciach, aby Dozorný výbor MS (DV MS) preskúmal platnosť výsledkov snemu, keďže MO MS Košice nemá v novej krajskej rade zastúpenie. Reč bola tiež o samotnej problematickej situácii v matičnom hnutí v Košiciach (meste aj okrese) a v okrese Trebišov, ďalej o potrebe spolupráce so samosprávou, s kultúrnymi inštitúciami, spolkami, národnostnými organizáciami v Košiciach, ale aj v mestách a obciach vôbec, s klubmi seniorov, ale aj deťmi a mládežou, o celokrajských podujatiach pre nich (kultúrnych, športových, vedomostných). V tejto súvislosti sa zdôraznila aj potreba zvýšenia právomoci krajských orgánov MS a zbierania námetov pre novelizáciu zákona o Matici, následne Stanov MS a Volebného poriadku MS.
Spomínané otázky a problémy, ich riešenie odzrkadľuje aj záverečné uznesenie, ktoré krajská rada prijala. Okrem nich sú v ňom však aj úlohy o vypracovaní analýzy stavu MO MS v kraji, s cieľom oživiť stagnujúce miestne odbory a o pravidelnej aktualizácii tejto databázy, ďalej rozhodnutie prizývať na zasadnutia krajskej rady podľa potreby zástupcov Mladej Matice, Domov MS a i., ktorí nie sú členmi rady, tiež zástupcov MO MS Košice – tých najmä v súvislosti s podujatiami roka 2013 (vyvrcholenie Roka MS k výročiu jej založenia, Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013, Matičný svetový festival slovenskej mládeže Košice 2013). Pôjde aj o venovanie stálej pozornosti národnostne zmiešaným územiam v našom kraji ale tiež o spoluprácu so Slovákmi žijúcimi v krajinách, s ktorými susedíme (Zakarpatsko na Ukrajine a Maďarsko). Prijaté záverečné uznesenie z rokovania KR MS 16. apríla ešte obsahuje úlohy o spracovaní video prezentácie o histórii MS, aj aktuálnom dianí v nej pre školy, o aktuálnom informovaní o celoslovenských podujatiach, súťažiach a pod., či využívaní nových informačných technológií na propagovanie svojej činnosti (napr. webové stránky domov MS), ako aj využívaní regionálnych médií, ktoré sú k dispozícii a Slovenských národných novín.
Zloženie Krajskej rady Matice slovenskej košického kraja:
|
Predseda : |
|
Helena Biathová Zolovčíková |
|
Košice |
|
Podpredseda: |
|
Ing. Zlatica Halková |
|
Rožňava |
|
Tajomník: |
|
JUDr. Mária Kušnírová |
|
Michalovce |
|
Pokladník: |
|
Ing. Helena Zuskáčová |
|
Hraň |
|
Členovia: |
|
Mgr. Oľga Caganová |
|
Prakovce |
|
|
Mgr. Ružena Dorčáková |
|
Spišská Nová Ves |
|
|
Marta Dudrová |
|
Poruba pod Vihorlatom |
||
|
Ignác Ďurčák |
|
Ložín |
||
|
Mgr. Ján Eštok |
|
Michalovce |
||
|
Ing. Martin Gallik |
|
Nižná Slaná |
||
|
Mgr. Kamila Chilová |
|
Sečovce |
||
|
JUDr. Ján Klobušník |
|
Vlachovo |
||
|
Ing. Jana Michliková |
|
Bežovce |
||
|
Gejza Seleš |
|
Veľké Kapušany |
||
|
Gejza Urban |
|
Cejkov |
||
|
Prvá náhradníčka: |
|
JUDr. Lýdia Sústriková |
|
Gemerská Poloma |
Kamila Chilová
členka Krajskej rady MS Košického kraja
{gallery}kultura/matica/krajskarada{/gallery}
{jcomments on}
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).