Ďalšia časť rokovania už patrila plneniu druhej úlohy zo snemu: Ing. Zlatica Halková predniesla rozpracovanie zámerov matičného hnutia v kraji na roky 2012 – 2014, s výhľadom do roku 2017, ktoré vychádzajú z Programu MS prijatého na celoštátnom matičnom sneme vlani a obsahujú šesť oblastí. KR MS uložila rozpracovať ich na podmienky okresov. Ďalšie aktuálne otázky a problémy, ktorých riešenie sa dostalo do záverečného uznesenia nastolila tiež diskusia. V nej odznela, okrem iného, informácia o avizovanej snahe Miestneho odboru MS (MO MS) v Košiciach, aby Dozorný výbor MS (DV MS) preskúmal platnosť výsledkov snemu, keďže MO MS Košice nemá v novej krajskej rade zastúpenie. Reč bola tiež o samotnej problematickej situácii v matičnom hnutí v Košiciach (meste aj okrese) a v okrese Trebišov, ďalej o potrebe spolupráce so samosprávou, s kultúrnymi inštitúciami, spolkami, národnostnými organizáciami v Košiciach, ale aj v mestách a obciach vôbec, s klubmi seniorov, ale aj deťmi a mládežou, o celokrajských podujatiach pre nich (kultúrnych, športových, vedomostných). V tejto súvislosti sa zdôraznila aj potreba zvýšenia právomoci krajských orgánov MS a zbierania námetov pre novelizáciu zákona o Matici, následne Stanov MS a Volebného poriadku MS.
Spomínané otázky a problémy, ich riešenie odzrkadľuje aj záverečné uznesenie, ktoré krajská rada prijala. Okrem nich sú v ňom však aj úlohy o vypracovaní analýzy stavu MO MS v kraji, s cieľom oživiť stagnujúce miestne odbory a o pravidelnej aktualizácii tejto databázy, ďalej rozhodnutie prizývať na zasadnutia krajskej rady podľa potreby zástupcov Mladej Matice, Domov MS a i., ktorí nie sú členmi rady, tiež zástupcov MO MS Košice – tých najmä v súvislosti s podujatiami roka 2013 (vyvrcholenie Roka MS k výročiu jej založenia, Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013, Matičný svetový festival slovenskej mládeže Košice 2013). Pôjde aj o venovanie stálej pozornosti národnostne zmiešaným územiam v našom kraji ale tiež o spoluprácu so Slovákmi žijúcimi v krajinách, s ktorými susedíme (Zakarpatsko na Ukrajine a Maďarsko). Prijaté záverečné uznesenie z rokovania KR MS 16. apríla ešte obsahuje úlohy o spracovaní video prezentácie o histórii MS, aj aktuálnom dianí v nej pre školy, o aktuálnom informovaní o celoslovenských podujatiach, súťažiach a pod., či využívaní nových informačných technológií na propagovanie svojej činnosti (napr. webové stránky domov MS), ako aj využívaní regionálnych médií, ktoré sú k dispozícii a Slovenských národných novín.
Zloženie Krajskej rady Matice slovenskej košického kraja:
|
Predseda : |
|
Helena Biathová Zolovčíková |
|
Košice |
|
Podpredseda: |
|
Ing. Zlatica Halková |
|
Rožňava |
|
Tajomník: |
|
JUDr. Mária Kušnírová |
|
Michalovce |
|
Pokladník: |
|
Ing. Helena Zuskáčová |
|
Hraň |
|
Členovia: |
|
Mgr. Oľga Caganová |
|
Prakovce |
|
|
Mgr. Ružena Dorčáková |
|
Spišská Nová Ves |
|
|
Marta Dudrová |
|
Poruba pod Vihorlatom |
||
|
Ignác Ďurčák |
|
Ložín |
||
|
Mgr. Ján Eštok |
|
Michalovce |
||
|
Ing. Martin Gallik |
|
Nižná Slaná |
||
|
Mgr. Kamila Chilová |
|
Sečovce |
||
|
JUDr. Ján Klobušník |
|
Vlachovo |
||
|
Ing. Jana Michliková |
|
Bežovce |
||
|
Gejza Seleš |
|
Veľké Kapušany |
||
|
Gejza Urban |
|
Cejkov |
||
|
Prvá náhradníčka: |
|
JUDr. Lýdia Sústriková |
|
Gemerská Poloma |
Kamila Chilová
členka Krajskej rady MS Košického kraja
{gallery}kultura/matica/krajskarada{/gallery}
{jcomments on}




























Jednu z dvoch hlavných úloh, prijatých krajským snemom v posledný marcový deň, splnila Krajská rada Matice slovenskej (KR MS) košického kraja, keď sa 16. apríla 2012 zišla v Košiciach už v novom zložení. Prvé rokovanie otvorila a viedla nová predsedníčka Helena Biathová Zolovčíková. Po privítaní všetkých a osobitne správcu MS Mgr. Jána Eštoka sa ešte raz poďakovala za dôveru, ktorú dostala a vyjadrila nádej na dobrú, plodnú spoluprácu v nastávajúcich rokoch. Do úvodu rokovania patrili podľa programu ešte viaceré technicko-organizačné záležitosti. Z nich spomeňme predovšetkým, že pre spružnenie práce si KR MS zvolila predsedníctvo (okrem predsedníčky ho tvorí
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937).
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo.
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.