Jednu z dvoch hlavných úloh, prijatých krajským snemom v posledný marcový deň, splnila Krajská rada Matice slovenskej (KR MS) košického kraja, keď sa 16. apríla 2012 zišla v Košiciach už v novom zložení. Prvé rokovanie otvorila a viedla nová predsedníčka Helena Biathová Zolovčíková. Po privítaní všetkých a osobitne správcu MS Mgr. Jána Eštoka sa ešte raz poďakovala za dôveru, ktorú dostala a vyjadrila nádej na dobrú, plodnú spoluprácu v nastávajúcich rokoch. Do úvodu rokovania patrili podľa programu ešte viaceré technicko-organizačné záležitosti. Z nich spomeňme predovšetkým, že pre spružnenie práce si KR MS zvolila predsedníctvo (okrem predsedníčky ho tvorí Ďalšia časť rokovania už patrila plneniu druhej úlohy zo snemu: Ing. Zlatica Halková predniesla rozpracovanie zámerov matičného hnutia v kraji na roky 2012 – 2014, s výhľadom do roku 2017, ktoré vychádzajú z Programu MS prijatého na celoštátnom matičnom sneme vlani a obsahujú šesť oblastí. KR MS uložila rozpracovať ich na podmienky okresov. Ďalšie aktuálne otázky a problémy, ktorých riešenie sa dostalo do záverečného uznesenia nastolila tiež diskusia. V nej odznela, okrem iného, informácia o avizovanej snahe Miestneho odboru MS (MO MS) v Košiciach, aby Dozorný výbor MS (DV MS) preskúmal platnosť výsledkov snemu, keďže MO MS Košice nemá v novej krajskej rade zastúpenie. Reč bola tiež o samotnej problematickej situácii v matičnom hnutí v Košiciach (meste aj okrese) a v okrese Trebišov, ďalej o potrebe spolupráce so samosprávou, s kultúrnymi inštitúciami, spolkami, národnostnými organizáciami v Košiciach, ale aj v mestách a obciach vôbec, s klubmi seniorov, ale aj deťmi a mládežou, o celokrajských podujatiach pre nich (kultúrnych, športových, vedomostných). V tejto súvislosti sa zdôraznila aj potreba zvýšenia právomoci krajských orgánov MS a zbierania námetov pre novelizáciu zákona o Matici, následne Stanov MS a Volebného poriadku MS.
Spomínané otázky a problémy, ich riešenie odzrkadľuje aj záverečné uznesenie, ktoré krajská rada prijala. Okrem nich sú v ňom však aj úlohy o vypracovaní analýzy stavu MO MS v kraji, s cieľom oživiť stagnujúce miestne odbory a o pravidelnej aktualizácii tejto databázy, ďalej rozhodnutie prizývať na zasadnutia krajskej rady podľa potreby zástupcov Mladej Matice, Domov MS a i., ktorí nie sú členmi rady, tiež zástupcov MO MS Košice – tých najmä v súvislosti s podujatiami roka 2013 (vyvrcholenie Roka MS k výročiu jej založenia, Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013, Matičný svetový festival slovenskej mládeže Košice 2013). Pôjde aj o venovanie stálej pozornosti národnostne zmiešaným územiam v našom kraji ale tiež o spoluprácu so Slovákmi žijúcimi v krajinách, s ktorými susedíme (Zakarpatsko na Ukrajine a Maďarsko). Prijaté záverečné uznesenie z rokovania KR MS 16. apríla ešte obsahuje úlohy o spracovaní video prezentácie o histórii MS, aj aktuálnom dianí v nej pre školy, o aktuálnom informovaní o celoslovenských podujatiach, súťažiach a pod., či využívaní nových informačných technológií na propagovanie svojej činnosti (napr. webové stránky domov MS), ako aj využívaní regionálnych médií, ktoré sú k dispozícii a Slovenských národných novín.
Zloženie Krajskej rady Matice slovenskej košického kraja:
|
Predseda : |
|
Helena Biathová Zolovčíková |
|
Košice |
|
Podpredseda: |
|
Ing. Zlatica Halková |
|
Rožňava |
|
Tajomník: |
|
JUDr. Mária Kušnírová |
|
Michalovce |
|
Pokladník: |
|
Ing. Helena Zuskáčová |
|
Hraň |
|
Členovia: |
|
Mgr. Oľga Caganová |
|
Prakovce |
|
|
Mgr. Ružena Dorčáková |
|
Spišská Nová Ves |
|
|
Marta Dudrová |
|
Poruba pod Vihorlatom |
||
|
Ignác Ďurčák |
|
Ložín |
||
|
Mgr. Ján Eštok |
|
Michalovce |
||
|
Ing. Martin Gallik |
|
Nižná Slaná |
||
|
Mgr. Kamila Chilová |
|
Sečovce |
||
|
JUDr. Ján Klobušník |
|
Vlachovo |
||
|
Ing. Jana Michliková |
|
Bežovce |
||
|
Gejza Seleš |
|
Veľké Kapušany |
||
|
Gejza Urban |
|
Cejkov |
||
|
Prvá náhradníčka: |
|
JUDr. Lýdia Sústriková |
|
Gemerská Poloma |
Kamila Chilová
členka Krajskej rady MS Košického kraja
{gallery}kultura/matica/krajskarada{/gallery}
{jcomments on}
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.